Meditácia na 01.09.2018
Sobota 21. týždňa v Cezročnom období | Mt 25, 14-30
Ježiš povedal svojim učeníkom toto podobenstvo: „Istý človek sa chystal na cestu. Zavolal si sluhov a zveril im svoj majetok: jednému dal päť talentov, druhému dva a ďalšiemu jeden, každému podľa jeho schopností, a odcestoval. Ten, čo dostal päť talentov, hneď šiel, obchodoval s nimi a získal ďalších päť. Podobne aj ten, čo dostal dva, získal ďalšie dva. Ale ten, čo dostal jeden, šiel, vykopal jamu a peniaze svojho pána ukryl. Po dlhom čase sa pán tých sluhov vrátil a začal s nimi účtovať. Predstúpil ten, čo dostal päť talentov, priniesol ďalších päť talentov a vravel: ‚Pane, päť talentov si mi odovzdal a hľa, ďalších päť som získal.‘ Jeho pán mu povedal: ‚Správne, dobrý a verný sluha; bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým: vojdi do radosti svojho pána.‘ Predstúpil ten, čo dostal dva talenty, a vravel: ‚Pane, dva talenty si mi odovzdal a hľa, získal som ďalšie dva.‘ Jeho pán mu povedal: ‚Správne, dobrý a verný sluha; bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým: vojdi do radosti svojho pána.‘ Predstúpil aj ten, čo dostal jeden talent, a hovoril: ‚Pane, viem, že si tvrdý človek: žneš, kde si nesial, a zbieraš, kde si nerozsýpal. Bál som sa, preto som išiel a ukryl tvoj talent v zemi. Hľa, tu máš, čo je tvoje.‘ Jeho pán mu povedal: ‚Zlý a lenivý sluha! Vedel si, že žnem, kde som nesial, a zbieram, kde som nerozsýpal? Mal si teda moje peniaze dať peňazomencom a ja by som si bol po návrate vybral, čo je moje, aj s úrokmi. Vezmite mu talent a dajte ho tomu, čo má desať talentov. Lebo každému, kto má, ešte sa pridá a bude mať hojne. Ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má. A neužitočného sluhu vyhoďte von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami.‘“
Talenty dostal každý z nás
Talentmi sú: fyzické zdravie, rozumové schopnosti, vrodené či zdedené možnosti. Dostal ich od Boha také či iné, každý človek. Každý ich dostal nezaslúžene, ale každý podľa jeho schopností. Aké schopnosti berie tu Pán Boh do úvahy? Schopnosti pre zodpovedajúce využitie talentov. Pán Boh výrazne požaduje, aby sme výnosné obchodovali s darmi, ktoré sme dostali od neho; človek má s nimi hospodáriť, aby dosiahol zisk. Dar, ktorý sme dostali od Boha zadarmo, treba už osobným úsilím rozmnožovať. Pretože voči daru možno zaujať dvojaký postoj: alebo dar odmietnuť, neprijať ho - alebo do toho daru dorastať. Dorastať do Božieho daru - to znamená spolupracovať s obdržanou milosťou, aby prinášala ovocie, aby prinášala ovocie v našom živote i v živote našich blížnych skrze nás. Aby predovšetkým prinášali ovocie v nás a skrze nás tri čnosti, tzv. vliate, čiže božské: viera, nádej a láska; aby tiež existovali v nás, a už skrze našu osobnú námahu a aby prinášali ovocie také čnosti ako trpezlivosť, ovládanie, miernosť, ochota, vernosť a iné duchovné dobrá. Samozrejme, máme povinnosť rozvíjať tiež, pre dobro spoločenstva, naše prirodzené talenty a schopnosti. Takto sa deje to, o čom dnes počúvame: že každému, kto má, ešte sa pridá. Poznamenajme tiež, že nedorastať do talentu, ktorý sme obdržali tak, ako je to tu uvedené - sa rovná jeho odmietnutiu: vezme sa mu aj to, čo má. Obeta Ježiša Krista a naša činná účasť na nej - to je tiež nekonečne cenný dar, ktorý má prinášať úroky v našom srdci a v našom živote.