Meditácia na 03.09.2018
Pondelok 22. týždňa v Cezročnom období | Lk 4, 16-30
Ježiš prišiel do Nazareta, kde vyrástol. Podľa svojho zvyku vošiel v sobotu do synagógy a vstal, aby čítal. Podali mu knihu proroka Izaiáša. Keď knihu rozvinul, našiel miesto, kde bolo napísané: „Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným. Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov milostivý rok.“ Potom knihu zvinul, vrátil ju sluhovi a sadol si. Oči všetkých v synagóge sa upreli na neho. A on im začal hovoriť: „Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli.“ Všetci mu prisviedčali a divili sa milým slovám, čo vychádzali z jeho úst, a hovorili: „Vari to nie je Jozefov syn?“ On im vravel: „Akiste mi pripomeniete príslovie: Lekár, lieč sám seba! Počuli sme, čo všetko sa stalo v Kafarnaume; urob to aj tu, vo svojej vlasti.“ A dodal: „Veru, hovorím vám: Ani jeden prorok nie je vzácny vo svojej vlasti. Ale vravím vám pravdu: Mnoho vdov bolo v Izraeli za dní Eliáša, keď sa zavrelo nebo na tri roky a šesť mesiacov a nastal veľký hlad po celej krajine. A ani k jednj z nich nebol poslaný Eliáš, iba k onej vdove do Sarepty v Sidone. A mnoho malomocných bolo v Izraeli za proroka Elizea, a ani jeden z nich nebol očistený, iba Sýrčan Náman.“ Keď to počuli, všetkých v synagóge zachvátil hnev. Vstali, vyhnali ho z mesta a viedli ho až na zráz vrchu, na ktorom bolo ich mesto postavené, a odtiaľ ho chceli zhodiť. Ale on prešiel pomedzi nich a odišiel.
Božie slovo ohlasovať svojim životom
Pán Ježiš spomína rôzne činnosti, aké proroci spájali s jeho poslaním. Teda Mesiáš bude hlásať Evanjelium, bude oznamovať zajatým prepustenie a slepým, že budú vidieť. Pán Ježiš prichádza k svojim a svoji ho poznajú: veď je to Jozefov syn. Ale akí sú to svoji a aké je poznanie. Spoznávajú v ňom, samozrejme, svojho krajana - a ako taký, nie je pre nich zaujímavý a neprejavujú mu ani uznanie. Poznajú ho ako svojho rodáka, ale nie ako Mesiáša. A práve ako taký, sa im chce predstaviť, keď číta mesiášsky úryvok z proroka Izaiáša; prorok jasne poukazuje na neho, ale oni to neprijímajú ani mysľou, ani srdcom. Zvlášť, že tento Mesiáš sa osmeľuje hlásať im slová nemilej pravdy: ako možno ich porovnávať s pohanmi a malomocnými! A teda, akoby ho poznali, ale neuznávajú ho - tak ani nepoznajú. Zotrvávajú príliš pevne vo svojom mylnom presvedčení, sú príliš silne pripútaní k svojím falošným, egoistickým mienkam o Mesiášovi. Keď pozeráme na príklad tých Nazaretčanov, môžeme pochopiť, čo to znamená poznať Krista.
Znamená to vyjsť z tmy, z tmy omylu, klamu, neúprimnosti; poznať Krista znamená oslobodiť sa od svojho egoizmu, lakomstva, pýchy, zmyselnosti, pohodlnosti; znamená to dovoliť povedať si pravdu - predovšetkým pravdu o nás samých; znamená to prijať pravdu - hoci aj nepríjemnú, ťažkú, nepohodlnú. Takýchto právd nás neušetrí Pán Ježiš, napriek tomu, že sme pre neho svoji - a práve preto, že sme svoji. Kristus, keď sa stal človekom, našiel medzi nami svoju vlasť; nechže v tejto vlasti bude vzácnym prorokom, aj keď nám zjavuje náročné pravdy; za tieto pravdy, za naše oslobodenie z tmy, obetuje svoj život.