Meditácia na 04.09.2018
Utorok 22. týždňa v Cezročnom období | Lk 4, 31-37
Ježiš zišiel do galilejského mesta Kafarnaum. Po sobotách ich učil a oni žasli nad jeho učením, lebo jeho slovo malo moc. V synagóge bol človek posadnutý duchom nečistého démona. Ten vykríkol veľkým hlasom: „Nechaj nás! Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský?! Prišiel si nás zničiť? Viem, kto si: Boží Svätý.“ Ježiš mu pohrozil: „Mlč a vyjdi z neho!“ Zlý duch ho hodil medzi nich, vyšiel z neho a neublížil mu. Všetkých pojal strach a navzájom si vraveli: „Čo je to za slovo, že mohutnou silou rozkazuje nečistým duchom a oni vychádzajú?“ A chýr o ňom sa rozšíril po celom kraji.
Moc slova
Nás už neudivuje mohutná sila Kristových slov; my už vieme, že on je všemohúcim, vteleným Božím slovom. Možno si neuvedomujeme, že moc jeho slov naďalej účinkuje, predovšetkým vo sviatostiach, že táto moc nás oslobodzuje od hriechov, že premieňa chlieb na jeho Telo a víno na Krv. Pán Ježiš však nedáva silu len slovám svojich kňazov. Je faktom, že niečo z božskej moci sa môže udeľovať slovám každého z nás. Ak sa toľkokrát hovorí, že máme spoluúčinkovať s Bohom, že Boh môže nás požívať, že Kristus sa chce skrze nás prihovárať a konať - tak máme právo rátať s tým, že jeho moc sa prejaví aj v našich slovách.
Samozrejme, radi používame silné slová na preferovanie našich právd, určite aj so šľachetným úmyslom napomínať niekoho, upozorniť ho. Možno dokonca príliš veľa silných slov počujeme v našich vzájomných „vyšetrovaniach", slov, ktoré môžu podraziť nohy. Ale silnejšie ako slovo, ktoré dokáže podraziť nohy, je slovo, ktoré môže postaviť niekoho postaviť na nohy - a to by bolo práve to Kristovo slovo, slovo s božskou mohutnou silou. Človek, ktorý svojím slovom stavia iných na nohy - sám sa stáva Božím slovom, skrze ktoré sa Boh môže zjaviť a prehovoriť. Amen.