Meditácia na 11.09.2018
Utorok 23. týždňa v Cezročnom období | Lk 6, 12-19
V tých dňoch vyšiel Ježiš na vrch modliť sa a strávil celú noc v modlitbe s Bohom. Keď sa rozodnilo, zavolal si učeníkov a vyvolil si z nich Dvanástich, ktorých nazval apoštolmi: Šimona, ktorému dal meno Peter, a jeho brata Ondreja, Jakuba, Jána, Filipa, Bartolomeja, Matúša, Tomáša, Jakuba Alfejovho, Šimona, ktorého volali Horlivec, Júdu Jakubovho a Judáša Iškariotského, ktorý sa stal zradcom. Zostúpil s nimi dolu a zastal na rovine i veľký zástup jeho učeníkov a veľké množstvo ľudu z celej Judey i z Jeruzalema aj z týrskeho a sidonského pobrežia. Prišli ho počúvať a dať sa uzdraviť zo svojich neduhov. A ozdraveli aj tí, ktorých trápili nečistí duchovia. A každý zo zástupu sa usiloval dotknúť sa ho, lebo vychádzala z neho sila a uzdravovala všetkých.
Sme poslaní na miesto, ktoré nám bolo určené
Tak, ako si Pán Ježiš vyvolil tých Dvanástich - volí si Boh aj každého z nás; volí si každého osobne, po mene, ako vtedy Petra, Andreja či Matúša; volí si spomedzi zástupu iných ľudí, spomedzi množstva záležitostí, aké nás obklopujú; volí si nás práve pre tieto, a nie iné záležitosti, pre ktoré nebol vyvolený niekto iný. Šťastný je ten, kto sa cíti takto vyvolený, ktorý spoznáva miesto svojho vyvolenia a uvedomuje si svoje možnosti. A nešťastný je ten, kto nepozná úlohy, pre ktoré bol vyvolený alebo chce robiť veci, ktoré nie sú pre neho, alebo klesá a je znechutený kvôli tým povinnostiam, pre ktoré bol skutočne vyvolený.
Keď je reč o vyvolení a o vyvolených, myslíme na spásu a na spasených. Ale predovšetkým je to vyvolenie pre úlohu v každom dni a v každej chvíli toho miesta a postavenia, ktoré Boh pre nás vybral. Či to bude postavenie práce, či utrpenia, len my môžeme tam náležite vyhovieť plánom a zámerom Prozreteľnosti. Byť vyvolený - to je teda pocta a zároveň zodpovednosť; a ak zodpovednosť, tak námaha a úsilie. Pán Ježiš nazval vyvolených apoštolmi, čiže poslami. Vyvolený človek, či posol, musí opustiť nejaké svoje výhodné sídlo, dostať sa z hniezda egoizmu, aby sa ponáhľal smerom, ktorý bol pre neho vybraný. My sme sa tiež ponáhľali, len či na mieste, ktoré nám bolo určené, sa cítime „poslaní", či skôr „deportovaní" (ako na Sibír!). Ale k vyvoleniu a poslaniu je pripojené požehnanie Toho, ktorý nás vyvolil a všetka pomáhajúca milosť. Keď teda každodenný harmonogram nám určuje také, a nie iné postavenie, nechže nás sprevádza vedomie, že si nás do tejto funkcie vyvolil Boh, aby sme sa cítili čestne „poslaní" a nie, božechráň, „deportovaní".