Meditácia na 14.09.2018
Povýšenie svätého kríža | Jn 3, 13-17
Ježiš povedal Nikodémovi: „Nik nevystúpil do neba, iba ten, čo zostúpil z neba, Syn človeka. A ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, aby každý, kto verí, mal v ňom večný život.“ Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil.
Znamenie Syna človeka
Dve skrížené brvná. Jedno horizontálne a druhé vertikálne. Symbol potupy, poníženia, miesto smrti tých najposlednejších v ľudskej spoločnosti. Kríž - nástroj smrti. Kríž - postrach pre otrokov a vyvrheľov. Kto videl film Spartakus, spomenie si, ako bola dlhá cesta od Ríma lemovaná krížmi popravených len preto, že chceli lepšie žiť. Tí, ktorí boli gladiátormi, ktorí museli pre zábavu vraždiť, museli takto zomrieť. Smrť jedného človeka však mení pohľad na kríž. Ľudia ho z nenávisti za jeho lásku zavesili na kríž. On však túto smrť chcel. Predpovedal ju svojim učeníkom: „Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a Syn človeka bude vydaný veľkňazom a zákonníkom. Odsúdia ho na smrť a vydajú pohanom, aby ho vysmiali, zbičovali a ukrižovali, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych" (Mt 20,18-19). Ježišova smrť zmenila zmysel ľudského života. A tak dnes chceme vzdať hold Ukrižovanému. Chceme sa aj my zamyslieť nad slovami Ježiša, ktoré povedal Nikodémovi: „Ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, aby každý, kto verí, mal v ňom večný život" (Jn 3,14-15). Nikodém bol členom židovskej veľrady. Prichádza však v noci za Ježišom. Je úprimne zvedavý na učiteľa Ježiša. Je vzdelaný, a preto Ježiš oslovuje Nikodéma. Keď Židia na púšti reptali proti Bohu a Boh poslal na Židov jedovaté hady, ktoré hrýzli ľud a mnohí zomreli, uvedomili si svoj hriech a prosili Mojžiša, aby ich Pán oslobodil od hadov. Pán vtedy povedal Mojžišovi: „Urob medeného hada a vyves ho na žrď! Potom každý, kto naň pozrie, ostane nažive" (4 Moj 21,8). Tento medený had je predobrazom Krista. Kristus na kríži je znamenie.
Tak povedal aj Simeon Márii: „On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať" (Lk 2,34). Ježiš Nikodémovi rozpráva o sebe v spojitosti s vyzdvihnutím hada na púšti. Nazýva sa Syn človeka. Tento termín "Syn človeka" sa vyskytuje v evanjeliách 69 ráz a v Novom zákone celkom 83 ráz. Prvý raz tento termín nachádzame u proroka Daniela: „Videl som v nočnom videní a hľa, v oblakoch neba prichádzal ktosi ako Syn človeka" (Dan 7,13). Tu vidieť, že ide o hlboký teologický obsah, ktorý poukazuje na Ježiša ako na Mesiáša. Možno sa aj pýtať, kde našiel Mojžiš meď na zhotovenie hada? V tomto priestore našli archeológovia z tej doby medené bane. Medený had sa stal znamením uzdravujúcej moci Boha, teda predobraz Krista zaveseného na dreve, ktorý nás uzdravuje z moci zla cez svoje utrpenie a smrť.
Kríž, na ktorom zomrel Kristus za našu spásu, je i dnes najdrahšou relikviou kresťanov. Keď skončilo obdobie prenasledovania kresťanov, matka cisára Konštantína - svätá Helena dala postaviť na Kalvárii roku 320 baziliku. Bolo to na pamiatku smrti Pána Ježiša, ale tiež na počesť nájdenia kríža. Potom nasleduje obdobie, keď sa tohto miesta zmocnia Peržania. Tí ničia všetko, čo je spojené s kresťanstvom. Tak sa dostáva aj vzácna relikvia mimo kresťanov. Cisár Herakletus sa postaral, aby sa kríž dostal na to miesto, kde patrí. Na pamiatku vrátenia kríža vznikla slávnosť Povýšenia sv. Kríža. Tradícia rozpráva, že cisár chcel osobne vyniesť kríž na Golgotu. Nemohol však kríž podvihnúť. Vtedy mu jeruzalemský biskup poradil, aby si vyzliekol kráľovské šaty a vyzul sandálky, a takto podobný trpiacemu Ježišovi mohol vziať kríž na svoje plecia.
Dnes, uprostred roka, nám sviatok Povýšenia sv. Kríža chce znova pripomenúť, aby sme sa pripodobnili trpiacemu Kristovi. Je namieste, aby sme modlitbou Krížovej cesty, účasťou na nekrvavej obete Golgoty-svätej omši, ako aj pristúpením k Eucharistii prejavili ľútosť nad svojimi hriechami. Tak si ešte viac uvedomíme, že Kristov kríž je aktuálny aj dnes. Hoci Ježiš zomrel len raz, zomrel za všetkých ľudí všetkých čias. Nám však v našej dobe zostáva povinnosť prihlásiť sa k trpiacemu Kristovi a odprosiť za hriechy svoje a sveta. Kríž nám nesmie zovšednieť. Toto si uvedomujeme dnes, keď sa stalo zvykom nosiť ako ozdobu zlatý alebo strieborný kríž na krku. Chceme, aby sa kríže na krížnych cestách, na miestach, kde sa udiali nešťastia, kríže v našich bytoch, cintorínoch a stenách aj naďalej každému z nás sa prihovárali nádejou na večnú spásu. Tak nám kríž je povzbudením v našich utrpeniach, ťažkostiach a najmä v chorobách. Znamenie kríža, ktoré často robíme na sebe, chceme i naďalej konať s bázňou a úctou.
V životopise blahoslaveného Jána z Penny čítame, že mal sen, v ktorom mu Ježiš povedal: "Čaká ťa dlhá cesta, ale nakoniec prídeš ku mne." Ján vo svojom ďalšom živote si počína tak, ako by na konci každej cesty už čakal Ježiš. Preto všetko robí tak, ako by už sa mal stretnúť s Ježišom. Každý večer je pripravený stretnúť sa s ním. A tak prežije roky. Ako starý rehoľník sa vracia do svojho rodiska. Tam narýchlo ochorie a zomiera. Jeho život bola skutočne dlhá cesta. Prežil svoj život tak, ako si to prial Ježiš a odmena, že sa stretol s Ježišom, mu právom patrí.
Náš život je tiež dlhá cesta. Nech robíme čokoľvek, robme to tak, ako by toto rozhodovalo o našej spáse. Takto nesené kríže sa stávajú nám zárukou istého stretnutia s Kristom. Dve skrížené brvná nám dnes pripomenuli, že život na zemi prežitý s krížom na pleciach, ktorý nesieme s láskou a vytrvalo, je nám zárukou večného života. Aj v tých najťažších chvíľach svoj kríž nenesieme sami, ale pomáha nám Ježiš. Pohľad na kríž aj dnes je posilou, úľavou a povzbudením pre každého z nás. Amen.
YT | GTV | Krížová ✞ cesta