Meditácia na 18.09.2018
Utorok 24. týždňa v Cezročnom období | Lk 7, 11-17
Ježiš išiel do mesta, ktoré sa volá Naim. Išli s ním jeho učeníci a veľký zástup ľudu. Keď sa priblížil k mestskej bráne, práve vynášali mŕtveho. Bol to jediný syn matky a tá bola vdova. Sprevádzal ju veľký zástup z mesta. Keď ju Pán uvidel, bolo mu jej ľúto a povedal jej: „Neplač!“ Potom pristúpil a dotkol sa már. Nosiči zastali a on povedal: „Mládenec, hovorím ti, vstaň!“ Mŕtvy sa posadil a začal hovoriť. A Ježiš ho vrátil jeho matke. Tu sa všetkých zmocnil strach, velebili Boha a hovorili: „Veľký prorok povstal medzi nami“ a: „Boh navštívil svoj ľud.“ A táto zvesť o ňom sa rozšírila po celej Judei a po celom okolí.
Boh navštívil svoj ľud
Keď človek, ktorého niesli do hrobu, vstal na jeden dotyk a začal hovoriť, všetkých sa zmocnil strach. Nebol to, ostatne, prvý zázrak, akého boli svedkami, a mali vidieť ešte veľa ďalších. Akékoľvek to boli zázraky, treba súhlasiť, že najväčším zázrakom Evanjelia je samotné Evanjelium (A. Frossard). Práve, ako sme počuli, sám tento zástup o tom svedčí, keď hovorí: Boh navštívil svoj ľud. Celé Evanjelium hovorí o Bohu, ktorý sa osobne postavil uprostred svojho ľudu, aby mal účasť na jeho ťažkom osude, aby zastavil smútočný pochod ľudstva, aby povedal smutnému človeku: Neplač! Práve toto vidíme v dnes prečítanej správe. Aké to bolo šťastie pre tú matku, že vo chvíli takej bolestnej straty stretla na svojej ceste Pána Ježiša! A život nejedného z nás by sa mohol zdať nekonečným pásmom strát, jedným dlhým pohrebným sprievodom: človek pochoval mladosť, zdravie, blahobyt, toľko snov, ambícií, túžob, nádejí; stále musíme vynášať niečo na cintorín. Ide o to, aby sme sa v tej bráne cintorína stretli s Bohom; aby sme vedeli dať Bohu dobrovoľne to, čo od nás žiada - a vtedy nám to stonásobne vráti. Pretože Boh človeku nič neberie zadarmo; vždy ako náhradu niečo dáva. Berie niečo drahé, aby ako náhradu dal ešte niečo drahšie. Berie nejaké dobro, aby zaplatil zaň ešte cennejším dobrom. Zamieňa len menšiu vec za hodnotnejšiu. A možno ktosi musel skoro všetko stratiť, aby našiel Boha.
Kiežby sme len videli, čo nám Boh chce v danej chvíli dať. Lebo neraz niekto urazený a rozhnevaný na Boha odmieta to, čím ho Boh obdarováva. A vtedy sa môže stať, že nám bude vzaté všetko. Dovoľme teda, aby aj uprostred našich žalostných strát sa Kristus dotkol már a vdýchol do nás nejaký nový život.