Meditácia na 25.09.2018
Utorok 25. týždňa v Cezročnom období | Lk 8, 19-21
Za Ježišom prišla jeho matka a bratia, ale pre zástup sa nemohli k nemu dostať. Oznámili mu: „Vonku stojí tvoja matka a tvoji bratia a chcú ťa vidieť.“ On im odvetil: „Mojou matkou a mojimi bratmi sú tí, čo počúvajú Božie slovo a uskutočňujú ho.“
Účinnosť slova
Vďaka Bohu, nechýbajú dnes takí, ktorí odovzdávajú svetu Božie pravdy hovoreným i písaným slovom; nechýbajú tiež ochotní príjemcovia Božieho slova. Žiaľ účinnosť tohto slova je nepomerne menšia, než jeho znalosť. Pretože je málo počúvať a čítať. Pán Ježiš pochvaľuje nie tých, ktorí len počúvajú, ale tých, ktorí počúvajú Božie slovo a uskutočňujú ho. Až uskutočnené Božie slovo sa stáva požehnaním. Ak ostane nevyplneným zvukom či mŕtvou literou – možno hovoriť o skutočnej tragédií Božieho slova. Pretože u Boha sa slovo rovná skutku. To, čo Boh hovorí, je zároveň faktom. Povedal Boh: Buď svetlo – a bolo svetlo. A povedal Boh: Zem prines plody – a stalo sa (por. Gn 1, 3-12).
A bolo to splnené Božie slovo, a teda požehnané v skutkoch. Ale Boh hovorí: Cti otca svojho a matku svoju, nezabiješ, nezosmilníš... A ak toto jeho slovo ostáva z viny človeka nesplnené – prichádza k tragédii. Ako sa povedalo, je to tragédia Božieho slova; ale je to stokrát väčšia tragédia neposlušného sveta, vzdorujúceho človeka. Aké sú tieto nespočetné tragédie, tragédie nesplneného Božieho slova – každý vidí: či v ťažkom osude ľudstva, či vo svojom osobnom živote. Možno bez preháňania povedať, že tri štvrtiny ľudského nešťastia a utrpenia – to je tragédia niekým nesplnených Božích slov. Nechže nebudú také slová a také tragédie v našom živote, nechže tie tragédie nezaviníme my! Pred nami, na oltári je vzor splneného Božieho slova: Slovo, ktoré sa stalo Telom, aby dokonalo veľké dielo nášho vykúpenia.