Meditácia na 26.09.2018
Streda 25. týždňa v Cezročnom období | Lk 9, 1-6
Ježiš zvolal Dvanástich a dal im silu i moc nad všetkými zlými duchmi a liečiť neduhy. Potom ich poslal hlásať Božie kráľovstvo a uzdravovať chorých. A povedal im: „Na cestu si neberte nič: ani palicu ani kapsu ani chlieb ani peniaze, ani dvoje šiat nemajte. Keď vojdete do niektorého domu, ostaňte tam a odtiaľ vychádzajte. Ale keby vás niekde neprijali, odíďte z toho mesta a straste si prach z nôh na svedectvo proti nim.“ Oni šli, chodili po dedinách, všade hlásali evanjelium a uzdravovali.
Každý kresťan má byť apoštolom
Veľmi zriedka nám príde na myseľ, za ako veľa vďačíme tým dvanástim apoštolom. Veď všetko, čo vieme o Kristovi, celá naša láska ku Kristovi, celá naša nábožnosť a celá naša oddanosť Kristovi - sa opierajú o to, čo nám odovzdali títo dvanásti poctiví, pravdovravní a obetaví ľudia, ktorí za vernosť svojmu učeniu dali život. Boli najbližšími a vierohodnými svedkami Kristových skutkov. Všetko, čo vieme o Ježišovi, nebolo počas stáročí skombinované a zlepené: to nám povedali tí, ktorí na vlastné oči videli a na vlastné uši počuli. Pravdivý Kristus – to je Kristus svedkov. Nemáme lepšiu možnosť poznať ho, ako prijať slova tých, ktorí spolu s ním žili a spolu s ním prešli jeho pozemskými cestami. To je veľmi dôležité nielen pre našu vlastnú vieru, ale aj pre tých, ktorým by sme chceli našu vieru odovzdať. Veľa sa tu hovorí, že každý kresťan má byť apoštolom. Ale apoštol, ktorý má úspech - to je len svedok. Skutočne, len toľko môžeme povedať druhým o Bohu, o jeho pravdách a tajomstvách - koľko sami dokážeme vidieť a počuť. A veľa môžeme vidieť a počuť v našom osobnom a dôvernom obcovaní s Bohom. A teda vrúcna modlitba, náležité prežívanie svätého prijímania, účasť na duchovnej obnove, a podľa možnosti aj na exercíciach - tu sa formuje naše „videnie" Boha a naše zakúsenie Boha.
S takýmto videním a zakúsením sa delí apoštol s tými, ktorí nevideli a nepočuli. Na to nie je potrebné teologické vzdelanie; svet netúži po teológii, svet túži po Bohu; po tom Bohu, ktorého uzrie a počuje v nás, ktorí sme videli a počuli. O niektorých nábožných ľuďoch sa hovorí, že rozprávajú o svätých skutočnostiach tak, akoby ich skutočne videli. Nábožnou účasťou na Najsvätejšej obeti sa tiež zaostruje náš zrak a naše videnie mnohých právd. Možno povedať: svet je akoby temnicou, mimo ktorej je nekonečne veľa svetla - a svätá Hostia je malinkým svietiacim okienkom. V tomto okienku Hostia dokážeme vidieť tajomstvo lásky Boha k človeku, aj vtelenie Božieho Syna, aj tajomstvo vykúpenia skrze kríž, nakoniec aj tajomstvo večného života, slovom : celú panorámu Božieho a nebeského kráľovstva.