Meditácia na 30.09.2018
26. nedeľa v Cezročnom období | Mk 9, 38-43. 45. 47-48
Ján povedal Ježišovi: „Učiteľ, videli sme kohosi, ako v tvojom mene vyháňa zlých duchov. Bránili sme mu to, veď nechodí s nami.“ Ježiš vravel: „Nebráňte mu! Lebo nik, kto robí divy v mojom mene, nemôže tak ľahko zle hovoriť o mne. Veď kto nie je proti nám, je za nás. A kto by vám dal piť čo len za pohár vody preto, že ste Kristovi, veru, hovorím vám: Nepríde o svoju odmenu. Ale pre toho, kto by pohoršil jedného z týchto maličkých, čo veria vo mňa, bolo by lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a hodili ho do mora. Ak by ťa zvádzala na hriech tvoja ruka, odtni ju: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života zmrzačený, ako keby si mal ísť s obidvoma rukami do pekla, do neuhasiteľného ohňa. Ak ťa zvádza na hriech tvoja noha, odtni ju: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života krivý, ako keby ťa mali s obidvoma nohami hodiť do pekla. A ak ťa zvádza na hriech tvoje oko, vylúp ho: je pre teba lepšie, keď vojdeš do Božieho kráľovstva s jedným okom, ako keby ťa mali s obidvoma očami vrhnúť do pekla, kde ich červ neumiera a oheň nezhasína.“
Ako to teda je?
Keď hľadáme znamenia, ktoré by mohli zbližovať a spájať navzájom ľudí, spoločnosti a národy - nachádzame ich v osobe a v mene Ježiša Krista. Dnes nám poukazuje na také znamenie, keď nebráni, aby ľudia zdanlivo mu cudzí, konali v jeho mene: Kto nie je proti nám, je za nás. Povedzme jasne: s Ježišom Kristom je nielen ten, a nie natoľko ten, kto má na perách výlučne jeho meno - ale každý, kto koná dobro, kto vykonáva diela lásky, kto obetavo účinkuje v mene pravdy a spravodlivosti; takýto človek, hoci by bol ateista, komunista, svedok Jehovov - patrí ku Kristovi a patrí aj k nám, hoci by o tom nevedel, a dokonca si to ani neprial. My, veriaci a praktizujúci kresťania, nemáme predsa monopol na poctivý život a šľachetné činy. Zhodne s kresťanským evanjeliom koná mnoho nekresťanov. Hovorí sa tiež, s oprávnenou ľútosťou, o rozdelených kresťanoch, o „odlúčených bratoch". Ale Kristovo evanjelium prinášalo nielen spory; prinášalo skôr zázrak pochopenia tak, že ponad časy a kultúry, samozrejme, ponad rôzne náboženstvá, ľudia v tomto mene nachádzajú seba (J. Ratzinger). V Kristovom mene, povedzme presnejšie: v Kristovom duchu prestanú byť pre seba cudzími či nepriateľmi. Samozrejme, z toho vyplýva tým väčšia povinnosť pre nás, ktorí sa otvorene legitimujeme týmto menom, ktorí sa zúčastňujeme na Kristových sviatostiach. Sme, vďaka tomu, určite lepší ako tí, ktorí stoja ďaleko od posvätných tajomstiev, ktorí nechodia s nami?
Trikrát a jasne spomína Pán Ježiš miesto odvrhnutia: peklo, neuhasiteľný oheň, kde červ neumiera. Má to odstrániť pochybnosti u tých, ktorí neveria v túto ponurú krajnosť. Zároveň však Pán Ježiš poukazuje na radostnú skutočnosť Božieho kráľovstva, ktoré vo svojom úplnom naplnení je kráľovstvom šťastného, večného života. Toto kráľovstvo je určené pre ľudí odvážnych, rozhodných, ochotných prinášať obety a zriekať sa: Lepšie je pre teba, keď vojdeš do života zmrzačený..., krivý..., keď vojdeš do Božieho kráľovstva s jedným okom, než celý byť vylúčený z tohto kráľovstva. Pán Ježiš hovorí o potrebe - v niektorých situáciách zbaviť sa ruky, nohy či oka. Samozrejme, v zhode s duchom východnej reči, Pán Ježiš tu používa prirovnania veľmi prehnané: Božie kráľovstvo je jednoducho hodné najvyššej ceny. Keď si preložíme tieto radikálne formulácie do praktickej reči: človek, ktorý chce vojsť do nebeského kráľovstva, musí od seba odhodiť „odťať, vylúpiť" príležitosti k hriechu, hoci by mu boli také drahé ako ruka, noha alebo oko. Taká je cena kráľovstva: umŕtvovanie, premáhanie svojich falošných záľub a hnutí. Ale nepredstavujme si, že istého pekného dňa sa prebudíme v nebeskom kráľovstve, nevediac ako sme sa tam dostali... Obeta utrpenia Ježiša Krista to je vlastne cena, akú predovšetkým on zaplatil za náš vstup do kráľovstva.