Meditácia na 06.10.2018
Sobota 26. týždňa v Cezročnom období | Lk 10, 17-24
Sedemdesiati dvaja sa vrátili natešení a hovorili: „Pane, aj zlí duchovia sa nám poddávajú v tvojom mene!“ On im povedal: „Videl som satana padať z neba ako blesk. Hľa, dal som vám moc šliapať po hadoch a škorpiónoch i po všetkej sile nepriateľa a nič vám neuškodí. No neradujte sa z toho, že sa vám poddávajú duchovia, ale radujte sa, že sú vaše mená zapísané v nebi.“ V tej hodine Ježiš zaplesal v Duchu Svätom a povedal: „Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým. Áno, Otče, tebe sa tak páčilo. Môj Otec mi odovzdal všetko. A nik nevie, kto je Syn, iba Otec, ani kto je Otec, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť.“ Potom sa obrátil osobitne k učeníkom a povedal: „Blahoslavené oči, ktoré vidia, čo vidíte vy. Lebo hovorím vám: Mnohí proroci a králi chceli vidieť, čo vidíte vy, ale nevideli, a počuť, čo vy počúvate, ale nepočuli.
Laicky apoštolát
Šíriteľom Božieho kráľovstva a účastným na Božom kráľovstve môže byť každý z nás. Nezáleží pritom na spoločenskom postavení.
Všimnime si napríklad svetoznámeho speváka Johnnyho Cascha. V jeho živote sa mnoho odohralo. Alkohol a drogy ho priviedli skoro k smrti. Stal sa však novým človekom, keď svoj život zveril Ježišovi. Aj slávny americký spevák Bob Dylan, ktorý prednedávnom prijal kresťanskú vieru, teraz svojimi náboženskými nahrávkami sa podieľa na šírení Božieho kráľovstva. Jedna z jeho gramofónových platní má názov Spasený. Ako vidíme, bratia a sestry, Boh nerobí medzi ľuďmi nijaké rozdiely. Vyzýva každého, aby sa stal apoštolom Kristovho posolstva lásky, pravdy a pokoja; aby sa stal šíriteľom Božieho kráľovstva na zemi. Nezáleží na tom, či je chudobný, alebo bohatý, slávny, alebo zabudnutý.
V dnešnom evanjeliu Ježiš ustanovuje 72 účastníkov a spolu s apoštolmi ich vysiela do každého mesta, aby ľudským srdciam zvestovali radostné posolstvo z blížiaceho sa Božieho kráľovstva. Pritom nepozorujeme u nich nijaké zvláštne ľudské kvality: pevné zdravie, vysokú inteligenciu, dôkladné vzdelanie, mimoriadne nadanie a talent. Neoplývajú osobným bohatstvom či svetskou mocou. Naopak, mnohé ľudské vlastnosti učeníkov práve nezodpovedajú opravdivej pevnosti charakteru, pevnej chrbtovej kosti a jasne sa prejavujú neskôr rôznymi slabosťami, ako napríklad nestálosťou apoštolskej činnosti, keď Peter trikrát zaprie Pána Ježiša. Ďalej prehnanou horkokrvnosťou apoštolov Jakuba a Jána, keď na nepohostinných Samaritánov chcú privolať oheň z neba. Namyslenosťou apoštolov, keď medzi sebou vedú vzájomný spor o prvenstvo a podobne. Avšak spoločnou vlastnosťou všetkých učeníkov, a teda základným kritériom pre ich apoštolské poslanie, je pohotovosť počúvať Boží hlas vo svojom srdci, a tak nasledovať Ježiša Krista. Potom duchovná vnímavosť, túžba po plnšom živote viery a hľadania spásy. A v neposlednej miere i ochota vykonávať spoznanú Božiu vôľu a s tým rásť v posväcujúcej milosti ako nástroj Božej spásy. Táto posväcujúca sila v apoštolskej činnosti sa zdôrazňuje aj v našich časoch. Dokonca vzniklo heslo: „Posväcovaním iných posvätiť seba." Apoštolovať znamená konať dobro iným. Ovocím apoštolátu je obrátenie neveriacich, hriešnikov a zdokonalenie dobrých. Apoštolát posväcuje, pretože je prejavom lásky k Bohu a k blížnemu, smeruje k Božej sláve a spáse duší. Ďalej v ňom praktizujeme mnohé čnosti: lásku, trpezlivosť, obetavosť, odvahu, rozvážnosť a podobne. Laický apoštolát je účasť na samom spasiteľnom poslaní Cirkvi. Krstom a birmovaním sám Pán určuje všetkých na tento apoštolát (por. konštitúcia Lumen gentium, 33). Kňaz má celkom zvláštne apoštolské poslanie. Posväcuje veriacich sviatosťami, obetou svätej omše, kázňami. Je k tomu splnomocnený posvätnou mocou, ktorú prijíma vo sviatosti kňazstva. Ale aj veriaci prijímajú dve sviatosti, ktoré podobne ako u kňaza vtláčajú do duše nezničiteľný charakter, ktorý ich spája s Kristovým kňazstvom a jeho prorockým poslaním (por. konštitúciu Lumen gentium, 10-12).
Položme si teraz otázku: Ako máme viesť laický apoštolát, aby sme prispeli k šíreniu Božieho kráľovstva? Každý z nás má v Cirkvi nejaký úrad, úlohu, pretože každý z nás má účasť na Kristovi a na jeho učiteľskom, kňazskom a pastierskom poslaní. On nás všetkých posiela, aby sme vydávali o ňom svedectvo na tom mieste a v tom prostredí, kde nás Božia prozreteľnosť postavila. Či to už v rodine, alebo na pracovisku, v hospodárskej alebo spoločenskej oblasti, v kultúre či v cirkevných úradoch. Všade sa máme stať opravdivými šíriteľmi Kristovho posolstva pravdy, lásky a radosti. K tomu nepotrebujeme nijaký vysoký stupeň vzdelanosti, alebo mimoriadne nadanie a talent. Stačí náš dobre usporiadaný život a osobný príklad, ktorým pritiahneme ľudí k Ježišovi. A aby sme mohli dávať niečo zo svojho života, musíme aj niečo mať. Mať milosť, ktorú by sme sprostredkovali. Mať plný vnútorný život, ktorý by sme rozdávali. Kde ho získať? No predsa v dôvernom spojení s Kristom, keďže on je zdrojom a prvopočiatkom všetkého apoštolátu v Cirkvi. Aká bude naša spolupráca s Kristom, také bude aj ovocie našej apoštolskej činnosti. Ježiš hovorí: „Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť" (Jn 15,5). Takýto život dôverného spojenia s Kristom si vyžaduje stále uplatňovanie viery, nádeje a lásky. Jedine vo svetle viery a v rozjímaní o Božom slove môžeme vždy a všade poznávať Boha a takto podľa jeho vôle lepšie rozvíjať svoje apoštolské poslanie. „ V Bohu totiž žijeme, hýbeme sa a sme" (Sk 17,28). V každej životnej udalosti hľadajme Boha a jeho vôľu. Vo všetkých ľuďoch blízkych i vzdialených, s ktorými prichádzame denne do styku, viďme samého Krista, aj keď sa mnohokrát nazdávame, že nás títo ľudia často otravujú iba bezcennými a malichernými službičkami. S ochotou a láskou sa snažme stále vychádzať im v ústrety. Nenahovárajme si, že sú to iba maličkosti, a to nestojí ani za námahu.
Michelangelo vraví: - Práve na maličkostiach sa zakladá dokonalosť, ale dokonalosť nie je maličkosť. - Vieme, že človek sa nerodí dokonalý. Je to pravda, ale to neznamená, že nie je schopný zdokonaľovať sa. Je to bytosť, ktorá sa stále musí stávať lepšou. Kristus nám dal na to právo, povinnosť i spôsob. Teraz je na nás, ako to urobíme. Či sa budeme otvorene hlásiť ku Kristovi a svojím apoštolátom dokážeme svoje kresťanské presvedčenie, alebo zaprieme Krista.
Vyznávajme nebojácne svoje kresťanské presvedčenie! Áno, Boh vedie naše kroky, ale kráčať musíme sami. Vždy sa preto usilujme o zveľadenie a zdokonalenie svojho vnútorného života. Prosme Ježiša Krista, aby sme podľa jeho príkladu a podľa príkladu učeníkov dokázali s takým zápalom a oduševnenosťou neohrozene ohlasovať radostné posolstvo lásky a takto dokázali šíriť Božie kráľovstvo na zemi. Či to dokážeme, nezáleží na spoločenskom postavení, či patríme k nižšej alebo vyššej spoločensky uznávanej a či neuznávanej vrstve. Najdôležitejšiu úlohu tu hrá náš opravdivý kresťanský život a to, ako statočne ho prežijeme. Náš život môžeme prirovnať k divadlu. V tomto životnom divadle Pán Boh je režisérom a my sme hercami. Pri divadelnom predstavení dobrému hercovi nezáleží na tom, aká postava sa mu dostala. Jemu záleží len na tom, aby tú úlohu čo najlepšie zahral. Tak je to najmä pri životnom divadle. Čiže nezáleží na tom, akú úlohu sme dostali: kráľa či cisára, bedára či žobráka. To je vedľajšia vec. Hlavná vec je, aby sme ju v našom živote odohrali najlepšie. A tak, bratia a sestry, svoju životnú úlohu, postavu opravdivého apoštola Ježiša Krista a horlivého ohlasovateľa jeho Evanjelia hrajme tak, aby sme pri spadnutí životnej opony - pri smrti - so spokojným svedomím mohli povedať: Dobre sme to odohrali! Amen.