Meditácia na 07.10.2018
27. nedeľa v Cezročnom období | Mk 10, 2-12
Pristúpili farizeji a pokúšali Ježiša. Pýtali sa ho, či smie muž prepustiť manželku. On im odpovedal: „Čo vám prikázal Mojžiš?“ Oni vraveli: „Mojžiš dovolil napísať priepustný list a prepustiť.“ Ježiš im povedal: „Pre tvrdosť vášho srdca vám napísal toto prikázanie. Ale Boh ich stvoril od počiatku stvorenia ako muža a ženu. Preto muž opustí svojho otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele. A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo. Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje!“ Doma sa ho učeníci znova na to pýtali. On im povedal: „Každý, kto prepustí svoju manželku a vezme si inú, dopúšťa sa voči nej cudzoložstva. A ak ona prepustí svojho muža a vydá sa za iného, cudzoloží.“ ....viac k dnešnej téme evanjelia sa dozviete tu: L Á S K A
ღLáska a vernosť
V podstate všetko, čo dnes hovorí Pán Ježiš, sa týka lásky a vernosti. Manželstvo je svojím spôsobom dokonalou formou lásky, ktorej výrazom je spojenie duší a tela. Ale s pojmom lásky je úzko spojený pojem vernosti. Tak, ako do prirodzenosti človeka je vpísaná túžba po láske, a bez lásky sa nemôže cítiť šťastný – tak človeka obšťastňuje vernosť, a robí nešťastným nevera. Túžba po láske sa rovná túžbe po vernosti. V podmienkach manželstva je to vernosť nielen druhému človeku, ale predovšetkým vernosť Bohu (prísaha manželskej vernosti je predovšetkým prísahou zloženou samému Bohu, pred oltárom, krížom, v mene Najsvätejšej Trojice!) – a vernosť samému sebe a svojej láske, svojim ideálom a hodnotám, ktoré človek uznáva. Každá sv. omša je neporovnateľným dôkazom Kristovej vernosti k nám. A pred oltárom sa máme zamyslieť nad našou vzájomnou vernosťou voči Bohu. Každý náš akt protivenia sa Božej vôli, každé zanedbanie povinnosti, každé previnenie voči svojmu poslaniu, každý hriech – ja aktom nevernosti. Dnes sa hovorí nie tak o vernosti Bohu, druhému človeku či svojim povinnostiam – ako o vernosti „sebe".
Zopakujme: vernosť sebe – to je vernosť tým ideálom a hodnotám, ktoré človek uznal za svoje, s ktorými sa akoby stotožňuje. Byť verný – to je, ako hovoria inakšie: zachovať si tvár. Kedysi sa spievala pieseň: Buď verný, buď verný, zachovaj si tvár – ak ju ešte máš.