Meditácia na 20.10.2018
Sobota 28. týždňa v Cezročnom období | Lk 12, 8-12
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Hovorím vám: Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, aj Syn človeka vyzná pred Božími anjelmi. Ale kto mňa zaprie pred ľuďmi, bude zaprený pred Božími anjelmi. Ak niekto povie niečo proti Synovi človeka, odpustí sa mu to. Kto by sa však rúhal Duchu Svätému, tomu sa neodpustí. Keď vás budú vodiť do synagóg, pred úrady a vrchnosti, nestarajte sa, ako a čím sa budete brániť alebo čo budete hovoriť, lebo Duch Svätý vás v tú hodinu poučí, čo treba hovoriť.“
Kto zaprie Ježiša pred ľuďmi, sám bude Ježišom zaprený
Pán Ježiš hovorí o smutnej možnosti zapretia Syna človeka. V nejakej miere sa táto výstraha vzťahuje aj na nás. Prežívame časy veľkej laicizácie života, keď náboženské slová, dokonca samotné slovo „Boh" znie cudzo v tzv. spoločnosti. Kresťan, hoci oddaný Bohu a milujúci Krista, ak chce vstúpiť do spoločnosti ateistických osôb, musí sa vzdať aj jednotlivých posvätných slov, ako: Boh, Kristus, Prozreteľnosť. Nie je to ešte zapretie Syna človeka; je to však vzdanie sa otvoreného vyznania viery; je to nešľachetný strach, aby sme sa nevystavili hlúpemu posmechu, ba dokonca výčitkám, že sme staromódni či svätuškári. A predsa, náš kresťanský postoj má byť pre svet jasný a čitateľný. K mnohým zabedneným hlavám a srdciam neprehovorí len samotný náš dobrý príklad, čiže ako sa hovorí "nič nerob a nič nehovor, len svieť príkladom".
V mnohých prípadoch je potrebné otvorene a odvážne ujať sa slova, upozorniť niekoho, nahlas pomenovať zlo zlom a dobro dobrom. Dnes nám nehrozí kvôli tomu žiadne vodenie pred úrady a vrchnosti. V podstate takáto odvaha vyznať seba imponuje vážnym ľuďom. Práve: vyznanie seba, pretože vyznanie Krista sa rovná vyznaniu seba, ak sa považujeme za Kristových ľudí. Samozrejme, tzv. svet, od ktorého sa Kristus dištancoval, neraz sa vysmieva kresťanskej viere a praktikám. V podstate však svet nám vyčíta nie natoľko to, že sme kresťania, ale že sme primálo kresťanmi. Keby sme boli viac kresťanmi, nemuseli by sme sa hanbiť k tomu priznávať. Ježiš Kristus pred nebom a zemou nezaprel hriešnikov, ktorí sa hanbili prísť k nemu; dáva za nich život. Nechže i naše vyznanie Syna človeka bude podobne otvorené a obetavé.