Meditácia na 25.10.2018
Štvrtok 29. týždňa v Cezročnom období | Lk 12, 49-53
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Oheň som prišiel vrhnúť na zem; a čo chcem? Len aby už vzplanul! Ale krstom mám byť pokrstený a ako mi je úzko, kým sa to nestane! Myslíte si, že som prišiel darovať pokoj zemi? Nie, hovorím vám, ale rozdelenie. Lebo odteraz sa päť ľudí v jednom dome rozdelí: traja proti dvom a dvaja proti trom. Rozdelia sa otec proti synovi a syn proti otcovi, matka proti dcére a dcéra proti matke, svokra proti neveste a nevesta proti svokre.“
Spaľovanie sa pre pravdu a lásku
Oheň som prišiel vrhnúť na zem – to je Kristova deklarácia, ktorou každý z nás sa má cítiť osobne viazaný. Pán Ježiš prišiel zapáliť oheň svojej milosti, pravdy a lásky. On sám horí, sám je ohňom a žertvou, ktorá sa obetovala úplne v obete na kríži; tam sa rozhorel tento plameň najjasnejšie. Ale týmto ohňom, ktorý priniesol Pán Ježiš, chce zapáliť každého z nás: aby každý horel životom milosti, pravdy a lásky; aby sa v takomto živote spaľoval, v takomto, a nie inom. Pretože horieť – samozrejme, množstvo ľudí horí, ale ako často nie v tomto ohni, ktorý priniesol Pán Ježiš; ľudia horia v ohni neovládaných vášní: lakomstva, pýchy, zmyselnosti, opilstva. Tento oheň ich stravuje a premieňa na spálenisko. Oheň, ktorý priniesol Pán Ježiš, napriek tomu, že spaľuje, je tvorivý. Z ohňa milosti, pravdy a lásky sa rodí život; z ohňa sa rodí život pod podmienkou, že sa niekto dobrovoľne spaľuje pre pravdu a lásku. Povedzme to prakticky: čokoľvek robíme v rámci nášho povolania, v oblasti našich povinností – robme to s takým nadšením a starostlivosťou, ako to len dokážeme. Hovorí sa, že veľa pracujeme, avšak často hocijako; nie je v takomto prípade dobrá ani záslužná práca, nie je to spaľovanie sa. Dôležitá je intenzita, s akou sa niečo robí, kto pracuje hociako – nikdy sa nedozvie, čo znamená skutočne žiť; a ten, kto v povinnostiach „horí" – bude žiť vo všetkom, čo robí. Kto „horí", ten vkladá „seba" do toho, čo robí, aby nehádzal len zbytky Bohu či blížnym, ale aby dal niečo „zo seba" svojmu okoliu, rodine, vlasti, spoločnosti, Cirkvi. Bude to vtedy skutočné spaľovanie sa pre pravdu a lásku. Hovorí sa o niekom, že „sa ženie" do práce či do modlitby. Nechže sa ženie! Najlepšie do jedného i druhého. Oheň som prišiel vrhnúť na zem; a čo chcem? Len aby už vzplanul! Našou vecou je odpovedať na túto túžbu.