Meditácia na 02.11.2018
Všetkých verných zosnulých | Mt 25, 1-13
Ježiš povedal svojim učeníkom toto podobenstvo: „Nebeské kráľovstvo sa bude podobať desiatim pannám, ktoré si vzali lampy a vyšli naproti ženíchovi. Päť z nich bolo nerozumných a päť múdrych. Nerozumné si vzali lampy, ale olej si so sebou nevzali. Múdre si vzali s lampami aj olej do nádob. Keď ženích neprichádzal, všetkým sa začalo driemať a zaspali. O polnoci sa strhol krik: ‚Ženích prichádza, vyjdite mu v ústrety!‘ Všetky panny sa prebudili a pripravovali si lampy. Tu nerozumné panny povedali múdrym: ‚Dajte nám zo svojho oleja, lebo naše lampy hasnú.‘ Ale múdre odvetili: ‚Aby azda nebolo ani nám ani vám málo, choďte radšej k predavačom a kúpte si!‘ No kým išli kupovať olej, prišiel ženích a tie, čo boli pripravené, vošli s ním na svadbu a dvere sa zatvorili. Napokon prišli aj ostatné panny a vraveli: ‚Pane, Pane, otvor nám!‘ Ale on im povedal: ‚Veru, hovorím vám: Nepoznám vás.‘ Preto bdejte, lebo neviete ani dňa ani hodiny.“
Pozaspávali tie panny, ktoré boli unavené bdením
Apredsa, keďže nevedeli hodinu príchodu svadobného sprievodu, mali zotrvávať v bdelom očakávaní.
Podobne nikto z nás nevie, kedy udrie pre neho hodina nejakej životnej šance, nejakej skúšky, nejakej skúsenosti, nejakej vážnej skúšky. Veľmi často až neskoro sa dozvedáme, že sme niečo premárnili, či niečo zanedbali. Znakom bdelosti je modlitba. To je to otočenie vypínačom, zapojenie lampy do siete. Modlitba môže, samozrejme, znamenať určitý minimalizmus: modlitba ráno a večer - a to ešte roztržitá - a tým sa to končí. To nie je žiadne bdenie. Ten, ktorý nás vyzval k bdeniu, dal radikálne odporúčanie: Treba sa stále modliť a neochabovať (Lk 18,1).
A to znamená, že každá chvíľa nášho dňa, každá práca, každá bolesť i smútok, aj každá radosť -môžu a majú sa stať našou modlitbou, ak budú posvätené dobrým úmyslom a skrze - čo možno najčastejšie - tzv. strelné modlitby, čiže obetovanie našich záležitostí Bohu. Vďaka takýmto aktom naše srdce sa stáva akoby citlivým radarovým prístrojom, ktorý zachytáva vlny mysle a pocitov, ktoré nám dáva Boh; stáva sa citlivým voči všetkým dobrým vnuknutiam - ako aj voči ohrozeniam, aké vyplývajú z našich slabostí, zlých náklonností a nestálosti našej prirodzenosti. Ale nielen samotná modlitba rozhoduje o našej bdelosti. Okolo nás sa deje veľa zla, ktoré by sme mohli prekaziť, voči ktorému máme zaujať otvorené a rozhodné stanovisko. Žiaľ, vo všeobecnosti sme zahľadení len na úzky okruh našich osobných záležitostí, ľahostajní voči tomu, čo sa deje mimo nás - až náhle s hrôzou zistíme, že aj naše osobné záležitosti sú ohrozené. Spievame Bohu: Nech ťa aj náš spánok chváli. Samozrejme, spánok to je dobrá a užitočná vec; nech spí, komu to dovoľuje čas a podmienky. Ale ako možno pokojne spať, ak nie sú vybavené vážne veci, ani zažehnané vážne nebezpečenstvo?