Meditácia na 06.11.2018
Utorok 31. týždňa v Cezročnom období | Lk 14, 15-24
Jeden zo spolustolujúcich povedal Ježišovi: „Blahoslavený, kto bude jesť chlieb v Božom kráľovstve.“ On mu povedal: „Istý človek pripravil veľkú večeru a pozval mnoho ľudí. Keď nadišla hodina večere, poslal svojho sluhu, aby povedal pozvaným: ‚Poďte, už je všetko pripravené.‘ A naraz sa začali všetci vyhovárať. Prvý mu povedal: ‚Kúpil som pole a musím si ho ísť pozrieť. Prosím ťa, ospravedlň ma!‘ Druhý povedal: ‚Kúpil som päť záprahov volov a idem ich vyskúšať. Prosím ťa, ospravedlň ma!‘ A ďalší povedal: ‚Oženil som sa, a preto nemôžem prísť.‘ Sluha sa vrátil a oznámil to svojmu pánovi. Vtedy sa hospodár rozhneval a povedal svojmu sluhovi: ‚Vyjdi rýchle na námestia a do ulíc mesta a priveď sem chudobných a mrzákov, slepých a chromých!‘ A sluha hlásil: ‚Pane, stalo sa, ako si rozkázal, a ešte je miesto.‘ Tu pán povedal sluhovi: ‚Vyjdi na cesty a k ohradám a donúť vojsť všetkých, aby sa mi naplnil dom. Lebo hovorím vám, že ani jeden z tamtých mužov, čo boli pozvaní, neokúsi moju večeru.‘“
Hospodár má právo sa rozhnevať
Podobenstvo o pozvaných na hostinu je jasne pochopiteľné vo svetle vedúcej mesiášskej idey a v kontexte iných Kristových podobenstiev: Mesiáš prišiel predovšetkým pre vyvolený národ, to boli tí prví pozvaní do jeho kráľovstva. Keď pozvanie odmietli - hospodár pozval tých, ktorí boli považovaní za nehodných: a teda slepých pohanov, tiež mrzákov a chromých hriešnikov, nakoniec kohokoľvek z ciest a od ohrád - a tí majú prísť prinútení; vidno, že hospodárovi veľmi záleží, aby sa jeho dom naplnil. To je pre nás veľkou útechou a nádejou: Boh chce zaplniť svoju hodovnú sieň. Kiežby sme aj my úprimne túžili sa do nej dostať. Lebo neraz to vyzerá tak, že sme príliš istí svojím vstupom do nebeského kráľovstva: Boh je predsa milosrdný a Pán Ježiš taký dobrý, teda „všetko je v poriadku"! Ale ten dobrý Pán Ježiš inde jasne hovorí o tesnej bráne a o ťažkom prístupe do kráľovstva (por. Lk 13,24).
Ťažko sa tam dostanú tí, ktorí nad kráľovstvo kladú rôzne agendy časného kráľovstva: polia, voly a iné takéto veci; hovoria: Pane Bože, ospravedlň ma, lebo ja musím dozerať na to, z čoho žijem. Ale Boh nežiada, aby sme časné veci a hodnoty celkom podcenili. Človek sa spasí nie „mimo" pozemských vecí, či „napriek" týmto veciam -ale „skrze" tieto veci a za ich pomoci: Cirkev žehná a posväcuje polia a voly, aj pracovné nástroje - a človek ich posväcuje svojou námahou, ony tiež zasa slúžia na zdokonalenie človeka. Ale nemajú slúžiť ako výhovorka: lebo ja nemám čas na modlitbu, na omšu, na spoveď, na exercície atď. Keby malo tak byť - Hospodár má právo sa rozhnevať. A vtedy nemôžeme rátať nielen s miestom pri stole, ale ani s nejakým bočným vstupom či s nejakou pristavenou stoličkou. Do Kráľovstva nebeského sa vchádza dôstojne, s pocitom nároku na miesto, ktoré sme si zaslúžili počas celého svojho života.
YT | GTV | zamyslenie z duchovného cvičenia DUCHOVNÝ ŽIVOT