Meditácia na 11.11.2018
32. nedeľa v Cezročnom období | Mk 12, 41-44
Ježiš si sadol oproti chrámovej pokladnici a pozeral sa, ako ľud hádže peniaze do pokladnice. Viacerí boháči hádzali mnoho. Prišla aj istá chudobná vdova a vhodila dve drobné mince, čo je kvadrans. Zavolal svojich učeníkov a povedal im: „Veru, hovorím vám: Táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci, čo hádzali do pokladnice. Lebo všetci dávali zo svojho nadbytku, ale ona pri svojej chudobe dala všetko, čo mala, celé svoje živobytie.“
Falošne alebo autenticky nábožný
Text evanjelia, ktorý sme si prečítali, zobrazuje dva protikladné postoje veriacich a nábožných ľudí. Povedzme presnejšie: jeden postoj je falošne nábožný a druhý autenticky nábožný. Prvý postoj, reprezentovaný zákonníkmi, bol len zdaním nábožnosti: dlhé a sťaby horlivé modlitby, ktoré uspokojovali pýchu týchto učených mužov a zaisťovali im materiálny zisk, z čoho však ani Boh nemal chválu, ani veriaci duchovný úžitok. Takých postihne prísnejší súd – predpovedá Pán Ježiš. A druhý postoj, šľachetný a hodný nasledovania – to je postoj obetavého skutku tej vdovy. Pán Ježiš teda výrazne poukazuje na pravidlo, ktoré potvrdzuje aj naša každodenná skúsenosť. Ak nábožnosť sa vykazuje jedine náboženskými praktikami – bude len nábožnosť reklamy, bude mŕtva a nepresvedčivá pre svet. Ale pravá nábožnosť preukazuje sa skutkom, životom. A každý hodnotný skutok musí byť obetou. Môže to byť obeta času, zdravia, síl, nervov, môže to byť obeta tých „drobných mincí", obeta malá v ľudských očiach (čo koho zaujíma koľko nás to stalo?), ale ako tá minca vdovy, ktorá si zasluhuje Kristovu pozornosť a pochvalu (On jediný vie, koľko nás to stálo!).
S dôverou pozeráme počas Najsvätejšej obety na kríž Ježiša Krista, ktorý tiež bol ničím, bol „bláznovstvom" v hodnotení sveta. Ale ten skutok, tá obeta, sú schopné pohnúť nebo i zem.
YT | GTV | Duchovné cvičenie: BUDETE MI SVEDKAMI