Meditácia na 26.11.2018
Pondelok 34. týždňa v Cezročnom období | Lk 21, 1-4
Keď sa Ježiš rozhliadol po chráme, videl boháčov, ako hádžu svoje dary do chrámovej pokladnice. Videl aj akúsi chudobnú vdovu, ako ta vhodila dve drobné mince, a povedal: „Veru, hovorím vám: Táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci ostatní. Lebo títo všetci dávali dary zo svojho nadbytku, ale ona pri svojej chudobe dala všetko, čo mala, celé svoje živobytie.“
Vstúpiť do plnosti milosti
Vhodila viac ako všetci ostatní..., dala všetko, čo mala, celé svoje živobytie. Peniaze nemajú zvrchovanú hodnotu, ale relatívnu; v tomto zmysle tie drobné mince vdovy boli doslovne viac hodné, než tá celá farizejská štedrosť. Dala všetko. Nemusela, mohla vhodiť len jednu mincu - a tiež by dostala svoju odmenu. Je chvályhodné vhodiť do pokladničky či do zvončeka časť toho, čo máme; je to gesto rozumného, priemerného človeka. Ale táto žena vhadzuje nie časť, ale všetko, povzniesla sa nad priemernosť - zakúsila niečo absolútne dokonalé: nemohla urobiť viac, než urobila. Človek nemôže byť absolútnym vo svojom bohatstve, lebo vždy môže mať viac; nemôže byť absolútnym vo svojej moci, vo svojej sláve, lebo vždy ich môže rozširovať. Ale môže byť absolútnym vo svojom zriekaní, môže dať všetko; keď sú už obidve dlane prázdne - nemožno ich viac vyprázdniť. Ale nejde už o mince, ony sú len symbolom. Človek môže dať všetko nie v materiálnych rozmeroch. Keď obetujeme peniaze, dokonca veľa - dávame niečo „od seba"; keď dávame svoj čas a sily, dávame niečo „zo seba". Ale to ešte nie je „všetko". A v podstate človek má len seba. A až keď dáva seba -dáva všetko. A dávať seba - znamená vyjadriť ochotu dať bez výhrady všetko, čo by Boh odo mňa žiadal; zrieknuť sa všetkých pripútaní, dokonca aj svoje vôle, aby som sa celkom podriadil Božej vôli. Prostredníctvom takého dokonalého daru, prostredníctvom úplného darovania Bohu svojej bytosti - vstupujeme do plnosti jeho milostí, jeho bohatstva. Tak teda Boh sa nechce obohacovať naším zriekaním či vzdaním sa všetkého - ale chce naplniť prázdnotu našej chudoby, toho nášho úplného zrieknutia. Vdova z evanjelia si zaslúžila obdiv Pána Ježiša, hoci vieme, že jeho nemôže nič prekvapiť... Predsa aj on v obeti na kríži nám dáva všetko. Vieme to obdivovať a vie to vyvolať naše nadšenie?