Meditácia na 03.12.2018
Pondelok po 1. adventnej nedeli | Mt 8, 5-11
Keď Ježiš vošiel do Kafarnauma, pristúpil k nemu stotník s prosbou: „Pane, sluha mi leží doma ochrnutý a hrozne trpí.“ On mu povedal: „Prídem a uzdravím ho.“ Stotník mu odpovedal: „Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz iba slovo a môj sluha ozdravie. Veď aj ja som podriadený človek a mám pod sebou vojakov. Ak daktorému poviem: „Choď!“ – ide; inému: „Poď sem!“ – tak príde; a svojmu sluhovi: „Urob toto!“ - on to urobí.“ Keď to Ježiš počul, zadivil sa a tým, čo ho sprevádzali, povedal: „Veru, hovorím vám: Takú vieru som nenašiel u nikoho v Izraeli. Hovorím vám, že prídu mnohí od východu i západu a budú stolovať s Abrahámom, Izákom a Jakubom v nebeskom kráľovstve.“
Nepohŕdať vierou iných
Ako mnoho iných, aj stotník prichádza k Ježišovi a prosí ho o pomoc. Ježiš mu odpovedá, že príde a pomôže mu. Stotník však prekvapuje. Nechce, aby Ježiš išiel k nemu. Zdá sa, že poznal židovský zákon, podľa ktorého by sa Žid poškvrnil, ak by išiel k pohanovi do domu. Jeho pokora prekvapuje: „Pane, nie som hoden“ (tieto slová ocenila aj Cirkev, keď ich zaradila do sv. omše). Táto pokora a viera udivuje. V pohanských náboženstvách sa stretáme s rôznymi obradmi, zaklínaniami,... Iste ich pozná aj tento pohan. No od Ježiša nechce žiadne zaklínania, prosí len o jedno slovo. Akoby hovoril: „Pane, ak máš moc, tak stačí len chcieť... len jedno slovo, načo mnohé ceremónie.“ Ježiša udivuje taká viera, odmeňuje ju nielen vypočutím prosby, ale aj pochvalou.
Židia nenávideli Rimanov, oddeľovali sa od pohanov a hriešnikov. Ako sa asi tvárili, keď Ježiš pochválil stotníkovu vieru, keď akoby naznačil, že je bližšie k Bohu, ako všetci synovia vyvoleného národa...? Keď však Ježiš dáva stotníka za príklad, dáva ho za príklad aj nám. Pozrime sa bližšie na stotníkovu vieru. Verí v Ježišovu moc, ale aj verí Ježišovi. Ak mu Ježiš povedal: „Tvoj sluha je zdravý!“, nemohol to overiť. Verí v Ježiša a verí Ježišovi. My často veríme v Boha, no neveríme Bohu. Veríme, že Boh existuje. No veríme, že nám odpustí hriechy, že nás miluje, veríme, že....? A ak my veríme, nepovyšujeme sa nad druhých? Nepodceňujme ich vieru?
Pane Ježišu, pomôž nám nepohŕdať vierou našich bratov a sestier. Pomôž nám, aby sme sa aj od nich učili láske k tebe. Zároveň nám pomôž byť príkladom pre našich blížnych. Amen.
YT | GTV | meditácia 2017
Od 3.12.2018 do 2.1.2019 - budú na stránke denných meditácií Ľubomíra Stančeka - publikované popri zamysleniach aj audio nahrávky úspešného kresťanského románu - MAMA A SYN, ktorý bol niekoľkokrát odvysielaný v rádiách. Otec Ľubomír v nich upozorňuje na stále aktuálny "problém materstva", ktorý sa stretá s nenávisťou a potratom. Vysvetľuje poslanie matky, význam slova "mama"... Dramatické zápletky - plné napätia boja dobra so zlom, sú prežívané "od srdca k srdcu". ...čoho znamením budú možno i slzy vďaky a uvedomenia si mnohého...
Dej sa odohráva v čase od Vigílie narodenia Pána Ježiša, po sviatok Obetovania Pána. Hlavné postavy - matka a syn, prežívajú svoje naplnené materstvo a duchovné otcovstvo. Ich životné cesty v dramatickom slede čitateľa privádzajú do situácií a krajín známych i neznámych. Napriek ľudským peripetiám čitateľ poznáva, že všetko, čo sa deje v živote matky a syna, nie je náhoda. Boh vie o každom kroku svojho dieťaťa. Bohu nič nie je nemožné...