Meditácia na 04.12.2018
Utorok po 1. adventnej nedeli | Lk 10, 21-24
Ježiš v tej hodine zaplesal v Duchu Svätom a povedal: „Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým. Áno, Otče, tebe sa tak páčilo. Môj Otec mi odovzdal všetko. A nik nevie, kto je Syn, iba Otec, ani kto je Otec, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť.“ Potom sa obrátil osobitne k učeníkom a povedal: „Blahoslavené oči, ktoré vidia, čo vidíte vy. Lebo hovorím vám: Mnohí proroci a králi chceli vidieť, čo vidíte vy, ale nevideli, a počuť, čo vy počúvate, ale nepočuli.“
Maličkí sú Bohu milí
Každý si iste spomína na chvíle svojho detstva, keď našiel v otcovskom alebo materinskom objatí potrebnú ochranu, teplo alebo dôveru v budúcnosť. A práve táto skúsenosť nám pomáha prijať a chápať Božiu lásku - lásku Božieho synovstva. Je základom nášho pokoja a radosti. Žijeme v dôvere, pretože Pán sa o nás stará. A zo všetkých životných skúseností vie pre nás vyťažiť nejaké dobro. Dnešné Božie slovo nám odkrýva nádhernú myšlienku: Keď človek zabúda na svoje poslanie týkajúce sa večnosti, obmedzuje sa na pozemskú existenciu, uspokojuje sa so zdanlivým pokojom, výlučne len s vonkajškovou spokojnosťou, ktorá tkvie v čo najväčšom materiálnom blahobyte, získaným s minimálnou námahou. Takto si buduje nedokonalý a nestabilný pokoj, pretože nemá korene v hodnote ľudskej osoby stvorenej na Boží obraz a povolanej stať sa dieťaťom Božím. Vy sa nikdy nesmiete uspokojiť s takými náhradami pokoja; bol by to veľký omyl, ktorý by spôsobil najväčšie rozčarovanie. Ohlasoval to už Ježiš pred svojim nanebovstúpením, keď povedal: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam. Ale ja vám nedávam, ako svet dáva“ (Jn 14,27).
Existujú totiž dva druhy pokoja: pokoj, ktorý si ľudia dokážu budovať sami, a pokoj, ktorý je Božím darom; pokoj nastolený zbraňami a pokoj, ktorý vychádza zo srdca. Prvý druh pokoja je krehký a neistý - možno ho nazvať len zdanlivým pokojom, pretože sa zakladá na strachu a nedôvere. Druhý druh pokoja je naopak pevným a trvalým pokojom, pretože sa zakladá na spravodlivosti a láske, preniká do srdca - je darom, ktorý Boh udeľuje tým, čo milujú `jeho` zákon (porov. Ž 119,165). Ak máme skutočný pokoj vo svojich srdciach, dokážeme žiť ako Božie deti v bratstve s ostatnými ľuďmi. Tak aj v miere, v akej sa budeme cítiť ako synovia a dcéry Boha, budeme ľuďmi trvalého pokoja. Božie synovstvo je základom pokoja a radosti kresťana.
Uvedomujem si, že ty, Bože, Otče všemohúci, musíš byť základným cieľom môjho života, aby každé moje slovo a všetky moje pocity vyjadrovali teba. Ty mi Pane dovolíš, aby som sa k tebe obrátil a celkom slobodne k tebe hovoril. Ja som nepatrný na zemi, ale bol som zajatý tvojou láskou. Než som ťa poznal, zmysel môjho života bol predo mnou skrytý a moja existencia nemala význam. Vďaka tvojmu milosrdenstvu som začal žiť a teraz mi je všetko jasné. Bol som poučený vo viere, ponoril som sa do nej tak, že nie je úniku. Pane, odpusť mi, ale ja sa od teba nemôžem odlúčiť, skôr by som pre teba zomrel. Neskôr mi čas priniesol mnoho ďalších učení, tie však prišli príliš neskoro. Omnoho skôr, než som vôbec počul ich názvy, uveril som tebe. Teraz ti už celkom patrím. Prosme, aby sme zostali maličkými, ako skutočné Božie deti a tak našli zaľúbenie v očiach nebeského Otca. Amen.
YT | GTV | meditácia 2017 | DETI