Meditácia na 09.12.2018
2. adventná nedeľa | Lk 3, 1-6
V pätnástom roku vlády cisára Tibéria, keď Poncius Pilát spravoval Judeu a Herodes bol tetrarchom v Galilei, jeho brat Filip tetrarchom v Itúrei a trachonitídskom kraji a Lyzaniáš tetrarchom v Abilíne, za veľkňazov Annáša a Kajfáša zaznel na púšti Boží hlas nad Jánom, synom Zachariáša. Chodil po celom okolí Jordána a hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov, ako je napísané v knihe rečí proroka Izaiáša: „Hlas volajúceho na púšti: ‚Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky! Každá dolina sa vyplní a každý vrch a kopec zníži. Čo je krivé, bude priame, a čo je hrboľaté, bude cestou hladkou. A každé telo uvidí Božiu spásu.‘“
Advent je čas činu
Skôr než budeme venovať pozornosť ako a čím obdarovať blížneho, máme si dať do poriadku svoj vzťah k Bohu. Výzvy prorokov možno vidieť v našom živote v štyroch oblastiach.
Na prvú upozorňujú slová: „Každá dolina sa vyplní" (Lk 3,5). Človek si musí uvedomiť, že Boh mu určil cieľ a zmysel života. Od narodenia až po smrť prechádza akoby dolinou, ktorú má vyplniť svojím životom tak, aby sa to zhodovalo s vôľou Božou. Má to byť život viery, nádeje a lásky. Život človeka má hovoriť, že žije s Bohom a v Bohu. Predstavme si chorého človeka. Má perfektnú starostlivosť, ale v jeho očiach chýba iskra života. On sa aj usmeje, ale aký je to úsmev? Človek, čo nežije s Bohom, nemá v srdci pravý pokoj. Ak mu chýba tento vzťah, nenájde uspokojenie nikde a v ničom. Prečo ľudia šomrú, páchajú samovraždy, hovoria o eutanázii? Učenie Krista dáva svetlo, chuť, silu, zmysel do života. Toto údolie má byť poznačené pokáním a ľútosťou nad spáchanými hriechmi, túžbou po večnom živote s Bohom. To platí pre starých i mladých. Advent je výzvou pre všetkých.
Druhú oblasť adventu pripomínajú slová: „Každý vrch a kopec sa zníži" (Lk 3,5). Ak pozorujeme hory, vidíme, že jeden kopec neraz zacloní druhý. Na ceste k Bohu môžu to byť ľudia, veci i udalosti, ktoré nám zakryjú Boha. Dokonca môžeme si to spôsobiť aj sami svojím "ja". Pýcha sa postará o to, aby sa vypínala a neuznala autoritu Boha, alebo sťažila kontakt s Bohom. Na Boha musíme vždy "vidieť". Všetko sa musí znížiť: vrchy pýchy, kopce chýb a slabostí.
Tretia oblasť výziev adventných prorokov je vyjadrená slovami: „Čo je krivé, bude priame" (Lk 3,5). Prečo sú dnes diaľnice? Po cestách plných zákrut a nižšej kvality sa do cieľa ide ťažšie, dlhšie a jazda je náročnejšia. V duchovnom živote robí hriech životnú cestu ťažšou. Hriech je možné prirovnať k zákrute. Čím dlhšie žijeme v hriechu, cesta života sa stáva obťažnejšou. Hriech nás vzďaľuje od Boha. Advent je čas, kedy sa máme zrieknuť hriechu. Vtedy cesta k Bohu a náš život sa dá prirovnať k slovám, že krivé sa stane priamym.
Posledná výzva znie: „Čo je hrboľaté, bude cestou hladkou" (Lk 3,5). Na nerovnej ceste dochádza k rýchlejšiemu opotrebovaniu auta, aj chodcovi sa ide horšie. V duchovnej oblasti si uvedomujeme, že každý náš hriech, nevernosť, zanedbanie dobra, chyba a omyl sa vpíšu do nášho života. Čas ukáže na našom správaní a charaktere všetko zlo skryté i verejné. Pod vplyvom hriechu sa človek vo svojom správaní stáva tvrdším. Reakcie, vystupovanie, slová, gestá spôsobujú tak ujmu na spoločenskom šťastí i duchovnom živote. Bohu, ktorý je Láska, opätujme lásku.
Advent veriaci využíva na prípravu ku sviatkom pokoja a lásky. Boh pozýva a my odpovedáme. Ježiša chceme prijať ako priateľa a brata. Nezatvoríme pred ním dvere a ani srdce. Naopak. Už dnes skvalitníme svoj advent v konkrétnej veci. Amen.