Meditácia na 18.12.2018

Utorok po 3. adventnej nedeli | Mt 1, 18-24

S narodením Ježiša Krista to bolo takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom. Ale skôr, ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého. Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý a nechcel ju vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky prepustiť. Ako o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš; lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov.“ To všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo Pán povedal ústami proroka: „Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel,“ čo v preklade znamená: Boh s nami. Keď sa Jozef prebudil, urobil, ako mu prikázal Pánov anjel, a prijal svoju manželku.

 

meditacie__jozef.jpg

Nasledovať príklad sv. Jozefa

Svetlo adventu ukazuje na významné miesto sv. Jozefa v dejinách našej spásy. Jozef poznáva, prijíma a slúži. Prvý z ľudí "poznáva" Ježišovo panenské počatie, že je Božím Synom, Spasiteľom, že sa narodil vďaka Máriinmu fiat. Výzva pre nás, čítať Božie slovo a poznávať vôľu Boha, ktorú má s každým z nás. Prvý z ľudí "prijíma" Ježiša. Boha v Božom slove máme počúvať a prijímať. Prijímať máme Ježiša i vo sviatostiach, ale prijímať Boha aj v našich bratoch a sestrách. Prvý z ľudí "slúži" Ježišovi. Ticho, nenápadne, evanjelium nespomína ani jediné jeho slovo, ale je všade tam, kde ho Dieťa Ježiš potrebuje. Jozef v tichu slúži Márii a najmä Božiemu Dieťaťu Ježišovi. Má svoje miesto pri jasliach, pri obetovaní v chráme, pri vovedení Ježiša ako dospievajúceho Žida, keď ho hľadá a nájde v Jeruzaleme. Podľa tradície sv. Jozef zomrel skôr než Ježiš vystúpil ako Učiteľ z Nazareta. Vo svetle hlbokej reflexie nad postavou sv. Jozefa je potrebné vidieť ešte niečo viac, ako hovoria len texty Písma. V dejinách spásy Jozef splnil svoje poslanie. Jeho špeciálne poslanie v Najsvätejšej rodine z Nazareta je oslovením až do konca čias. Jozef podobne ako Mária nevedel nič viac len ako mu bolo oznámené. Verne však plní svoju úlohu. V jeho živote sa po prijatí zvestovania nediali divy, zázraky či znamenia. Zostal ako predtým mužom, ktorý sa od iných navonok ničím nelíši. Plní si v spoločnosti svoje poslanie manžela voči Márii a poslanie otca voči Ježišovi. Jozefovi právom dávame prívlastok nielen ochranca Kristov, ale aj najčistejší, najposlušnejší, najvernejší, pretože udalosti ktoré ho v evanjeliách spomínajú sú dôkazom toho, že si tieto a ďalšie prívlastky zaslúži.

Pre nás sa stávajú výzvou nasledovať príklad sv. Jozefa. Sv. Jozef bezducho neprijíma úlohu, ktorú od neho žiada Boh. Jozef neprestáva byť slobodným človekom, podobne ako Panna Mária od zvestovania. Obaja verne plnia vôľu Božiu. Tajomstvo Božej lásky stalo sa predmetom celého jeho života. Je to výzva a memento pre každého z nás. Boh nám každému určil poslanie tu na zemi. Byť si navzájom bratom a sestrou na ceste do Božieho kráľovstva. Právom od každého z nás čaká Boh, že dáme svoj súhlas ako sv. Jozef a to nielen slovom, ale najmä skutkom. Neočakávajme mimoriadne znamenia, dôkazy, posolstva. Duch Svätý sa ku nám prihovára, pripomína nám a učí nás, cez Cirkev čo je podstatné k našej spáse. Jozefov činný život, ale skrytý je výzvou ho nasledovať. Je správne, že v jednotlivých udalostiach, povinnostiach a úlohách nášho života, vo vzťahoch a postojoch si pripomíname ako by sa správal sv. Jozef na mojom mieste. Nečudujeme sa, že si sv. Jozefa uctievame ako patróna Cirkvi. Tajomstvo zvestovania vo sne sv. Jozefovi aj nám káže citlivo, pohotovo reagovať na vnuknutia Ducha Svätého, ktorých sa nám dostáva cez modlitbu, čítaní a počúvaní Písma, pristupovaní ku sviatostiam alebo pri plnení svojich povinnosti kresťanov katolíkov. Sv. Jozef je v diele spásy pre nás výzvou k úvahám, zamysleniam a konkrétnemu kresťanskému životu. Naše povolanie je podobné povolaniu sv. Jozefa. Jozef sa nepýta a nepátra po ničom, čo by sám Boh mu nezjavil. To, čo mu bolo oznámené, však celkom realizuje vo svojom živote. Našou povinnosťou je rovnako Bohu verne slúžiť. Keď žijeme s Bohom a plníme vôľu Božiu, skutočne vo svojej dobe, na svojom mieste plníme najväčšiu a najdôležitejšiu vec vo svojom živote.

YT | GTV | meditácia Ľubomíra Stančeka 2017