Meditácia na 23.12.2018
4. adventná nedeľa | Lk 1, 39-45
V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji. Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu. Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý. Vtedy zvolala veľkým hlasom: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone. A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán.“
Význam stretnutia
Nikto z nás sa nevyhne stretnutiu. Stretávame sa s priateľmi, rodinou, na pracovisku, v kostole. Sú to stretnutia plánované ľuďmi, ale i stretnutia plánované Bohom. Nie každé stretnutie je však príjemné a radostné. Sú stretnutia, na ktoré by sme najradšej zabudli a vyhýbame sa im. Sú i také stretnutia, ktoré aj po rokoch si znova a znova pripomíname pre ich silu, radosť a bohatstvo, ktoré nás urobili spokojnejšími, lepšími a bohatšími. Aj Boh sa rozhodol stretnúť sa s nami. O prvom stretnutí hovorí evanjelium, keď nám Alžbeta ako prvá predstavuje nášho Vykupiteľa, a to slovami: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne?“ (Lk 1, 42-43). Duch Svätý, ktorý toto tajomstvo spôsobil, postaral sa, že Mária o tom, čo sa s ňou stalo, nemusela nikomu rozprávať. O narodení Mesiáša zatiaľ okrem Márie a Jozefa nevedel nikto. Až v Alžbetinom dome Duch Svätý prvej Alžbete to povie po Máriinom pozdrave. Pri tomto stretnutí dvoch žien však zároveň prichádza k prvému stretnutiu aj ich synov, ktorí sa stretnú v živote ešte raz. Teraz sa radujú zo stretnutia ich matky a potom pri rieke Jordán sa budú radovať oni dvaja. Ježiš z toho, že začína svoju verejnú činnosť, aby národ a celý svet poučil a pripravil na cestu spásy a Ján Krstiteľ zasa z toho, že mohol pokrstiť Ježiša, hoci sa tomu bránil, že nie on, ale Ježiš by mal pokrstiť jeho, ale tak sa to páčilo Bohu Otcovi, ako to povedal Ježiš. Obsah oboch stretnutí môžeme zhrnúť do slov: Plnili vôľu Boha.
Môžeme povedať o našich stretnutiach, že sa páčia Bohu? Sú to stretnutia, ktoré nás majú viac priblížiť k Bohu, k cieľu nášho života? Náplňou našich stretnutí nemusí byť hneď a vždy odriekanie modlitieb, ani rozprávanie o Bohu, ale vedomie, že máme plniť vôľu Božiu. Robiť všetko, aby pri našich stretnutiach sa neprestupovali príkazy, ktoré sú nám určené k zachovávaniu na ceste k večnosti. Plniť si svoje povinnosti ako človek, občan, veriaci kresťan, a to tak, ako to chce Boh. Hriech pri našich stretnutiach je vždy krok späť, nikdy neobohatí, neprinesie úžitok, neurobí šťastným. Pozor, musíme sa vyhnúť bigotizmu, fanatizmu, to znamená zbytočnému preháňaniu, najmä navonok vo vystupovaní a v slovách. Veľa zla a málo osohu urobí prehnané moralizovanie v nepriateľskom, alebo chladnom prostredí, napríklad na pracovisku, kde sa stretávame s ľuďmi rôznych vyznaní a názorov. Nie je účinné ani časté napomínanie. Ba skôr tichá, mravenčia práca a radšej častejšia modlitba doma či v kostole za tých, ktorým chceme ukázať cestu za Ježišom. Veď Boh vidí i v skrytosti a odmieňa prácu vykonanú i v skrytosti.
| YT | GTV | meditácia Ľubomíra Stančeka 2017 | CIRKEVNÉ SLÁVNOSTI A 
INÉ HISTORICKÉ UDALOSTI