Meditácia na 05.01.2019
Sobota vo Vianočnom období | Jn 1, 43-51
Ježiš sa rozhodol odísť do Galiley. Stretol Filipa a povedal mu: „Poď za mnou!“ Filip bol z Betsaidy, z Ondrejovho a Petrovho mesta. Filip sa stretol s Natanaelom a povedal mu: „Našli sme toho, o ktorom písal Mojžiš v Zákone a Proroci, Ježiša, Jozefovho syna z Nazareta.“ Natanael mu vravel: „Môže byť z Nazareta niečo dobré?!“ Filip mu odpovedal: „Poď a uvidíš!“ Keď Ježiš videl prichádzať Natanaela, povedal o ňom: „Toto je pravý Izraelita, v ktorom niet lesti.“ Natanael sa ho opýtal: „Odkiaľ ma poznáš?“ Ježiš mu vravel: „Videl som ťa prv, ako ťa Filip zavolal, keď si bol pod figovníkom.“ Natanael mu povedal: „Rabbi, ty si Boží Syn, ty si kráľ Izraela!“ Ježiš mu odvetil: „Veríš preto, že som ti povedal: Videl som ťa pod figovníkom? Uvidíš väčšie veci ako toto.“ Potom mu povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Uvidíte otvorené nebo a Božích anjelov vystupovať a zostupovať na Syna človeka.“
Naplnená túžba poznať pravdu
Čo spôsobilo tento radikálny obrat v postoji Natanaela? Natanael ešte nemal ten pojem o božstve Ježiša Krista, ako ho máme my dnes, ale presvedčili ho prvé slová Pána Ježiša a Natanael uveril, že Ježiš musí byť veľký prorok. Vidíme, že v krátkej dobe sa z Natanaela-opovrhovateľa stáva žiak, stúpenec, apoštol Ježiša Nazaretského. Táto udalosť hovorí, že naše osobné cesty k viere sú rôzne. Väčšina z nás vyrástla v katolíckej rodine, v prostredí, kde sa nám viera podávala ako čosi samozrejmé. Často v takých prípadoch nemusí človek bojovať o svoju vieru, o svoje presvedčenie a sú prípady, že z takého prostredia sa stráca skutočná viera a vzniká len tradícia, ktorá sa časom vytráca, ba pri zmene bydliska, prípadne postavenia v zamestnaní, alebo tiež vekom sa viera úplne stráca.
Poznáme však ešte jednu cestu k viere. Tá sa dostáva v posledných rokoch do popredia v tých rodinách, kde sa viera nežila, kde sa o Bohu hovorilo len negatívne. Ľudia začínajú svoju vieru hľadať. Často je to ako v prípade Natanaela, že vo viere vidia len čosi nezdravé, nemoderné, možno sami používajú voči viere ironické poznámky. To je cesta Natanaela. Čo my môže v dnešnom svete dať viera? Mám všetko, načo ešte viera? Také a podobné otázky sú v nejednom prípade na začiatku. My si často musíme uvedomiť, že takýchto ľudí nepresvedčíme hneď, nepresvedčíme ich slovami. Oni sledujú náš život, zrovnávajú, skúmajú a až potom sa osmelia, oslovia, prídu na skusy medzi nás, do kostola... Môžeme povedať, že je to dielo Ducha Svätého, ak cestu k Ježišovi nájdu tí, čo žili mimo Boha a tiež v negatívnom, proti Kristovi ladenom prostredí. V nejednom prípade prvé stretnutie s Kristom tak mocne zapôsobilo, že človek cíti túžbu po novom stretnutí. V inom prípade má človek pocit ako Natanael, že Ježiš ho už dávno pozná, a on ho nepoznal. Sú prípady, že človek cíti lásku Ježiša tak rukolapne, že si kladie otázku - čo robil, keď ju predtým neprijímal, nechcel poznať. V inom prípade hľadal pravdu a našiel ju, pretože hľadal úprimne. Nebolo v ňom lesti. Dnešná doba vedie človeka ku skepse, ale keď sa jej neoddá a hľadá, ak túži poznať pravdu, zaiste ju aj nájde. Amen.
