Meditácia na 12.01.2019

Sobota po Zjavení Pána | Jn 3, 22-30

Ježiš prišiel so svojimi učeníkmi do judejskej krajiny. Tam s nimi pobudol a krstil. Ale aj Ján krstil v Enone, blízko Salima, lebo tam bolo veľa vody. Ľudia tam prichádzali a dávali sa krstiť. Ján vtedy ešte nebol vo väzení. Medzi Jánovými učeníkmi a istým Židom vznikla hádka o očisťovaní. Prišli k Jánovi a povedali mu: „Rabbi, aj ten, čo bol s tebou za Jordánom, a ty si mu vydal svedectvo, tu krstí a všetci idú k nemu.“ Ján odpovedal: „Človek si nemôže prisvojiť nič, ak mu to nebolo dané z neba. Vy sami ste svedkami, že som povedal: Ja nie som Mesiáš, ale som poslaný pred ním. Ženích je ten, kto má nevestu. A ženíchov priateľ, ktorý je pri ňom a počúva ho, veľmi sa raduje zo ženíchovho hlasu. A táto moja radosť je úplná. On musí rásť a mňa musí ubúdať.“

 

Kristova sláva skrze nás

Ján Krstiteľ prednáša dnes posledné svedectvo, ktoré sa týka Krista a jeho mesiášskeho poslania: On musí rásť. Kristus pokračuje v raste; jeho veľkosť a jeho sláva (máme tu na mysli jeho vonkajšiu slávu) bude vzrastať donekonečna. A má vzrastať skrze nás: skrze náš duchovný pokrok, skrze naše morálne zdokonaľovanie sa, vo všeobecnosti skrze náš kresťanský život. Kristus vzrastá skrze tých, ktorí sa snažia ho nasledovať; jeho postava a jeho život je znásobovaný skrze milióny jeho nasledovníkov. Ján Krstiteľ hovorí pritom o potrebe nášho vlastného ubúdania. Samozrejme, aby sme nasledovali Krista, treba - ako to on sám odporučil - aby sme zapreli samých seba, ovládali svoje náruživosti, krotili svoje bujné ambície a nároky. Nasledovanie Krista je určite obetovaním seba pre Kristovo povýšenie, je akýmsi „ubúdaním" nás samých.

Avšak vzrastanie Krista v nás a skrze nás - je zároveň i naším vzrastaním. Keď nasledujeme Krista, zároveň rastieme my sami: čím viac je vo mne Krista - tým viac je mňa; čím viac som Kristov - tým viac som svoj, pretože skrze pokrok v dokonalosti obohacuje sa a zdokonaľuje moja osobnosť. Keď sa končí vianočné obdobie, pripomeňme si, že Boh sa stal človekom, podobným nám - aby sa ľudia stali podobní Bohu. A nasledovanie Krista nie je nakoniec ničím iným ako vrastaním človeka do človečenstva Boha. A najnádhernejším prejavom Božieho človečenstva je obeta na kríži, obnovovaná vo svätej omši.lubomir_stancek_citat4.jpgYT | 2014