Meditácia na 13.01.2019
Krst Krista Pána | Lk 3, 15-16. 21-22
Ľud žil v očakávaní a všetci si o Jánovi v duchu mysleli, že azda on je Mesiáš. Ale Ján dal odpoveď všetkým: „Ja vás krstím vodou. No prichádza mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi. On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom.“ Keď sa všetok ľud dával krstiť a keď bol pokrstený aj Ježiš a modlil sa, otvorilo sa nebo, zostúpil na neho Duch Svätý v telesnej podobe ako holubica a z neba zaznel hlas: „Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie.“
Krst Pána Ježiša nám pripomína náš krst. Je to memento, že krst nie je len krátky obrad vykonaný často bez súhlasu krsteného, pretože praktizujeme krst detí, ale je to začiatok nového života. Krst prirovnávame k bráne, cez ktorú vchádzame do spoločenstva bratov a sestier Pána Ježiša a dostávame právo Boha volať svojím Otcom. Krst je preto chápaný ako prvá sviatosť potrebná ku spáse. Až po prijatí krstu môžeme prijímať ďalšie sviatosti. Pri krste sa z duše zotiera hriech našich prarodičov, dedičný hriech a do duše prijímame nezmazateľný znak, že patríme Bohu. Pri krste sa stávame výhonkom na kmeni, ktorým je Kristus. Krst chápeme ako naše vstúpenie do Božej lásky, ako prijatie Boha za svojho Pána a Boha, ktorý nás stvoril, vykúpil a posväcuje.
Hoci pri krste Ježiša v Jordáne sa nič nehovorí o jeho smrti na kríži, predsa veríme a vyznávame, že naša spása sa zrodila na kríži. Ježiš od svojho krstu, keď verejne vystúpil a začal svoje poslanie medzi nami, nám podobný vo všetkom okrem hriechu, plní vôľu Otca. Pri krste Pána Ježiša nám Boh Otec sám pripomína, že toto je jeho milovaný Syn, v ktorom má zaľúbenie. Je to výzva pre každého z nás: počúvať v Duchu Svätom slová Božieho Syna a zachovávať ich vo svojom živote.
