Meditácia na 15.01.2019
Utorok 1. týždňa v Cezročnom období | Mk 1, 21-28
V sobotu vošiel Ježiš v Kafarnaume do synagógy a učil. I žasli nad jeho učením, lebo ich učil ako ten, čo má moc, a nie ako zákonníci. A práve bol v ich synagóge človek posadnutý nečistým duchom. Ten vykríkol: „Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zničiť? Viem, kto si: Boží Svätý.“ Ježiš mu prísne rozkázal: „Mlč a vyjdi z neho!“ Nečistý duch ním zalomcoval a s veľkým krikom z neho vyšiel. Všetci sa čudovali a jeden druhého sa vypytovali: „Čo je to? Nové učenie s mocou! Aj nečistým duchom rozkazuje a poslúchajú ho.“ A chýr o ňom sa hneď rozniesol všade, po celej galilejskej krajine.
Ježiš dokázal svoju moc nielen slovom, ale aj skutkom. On, ktorý prišiel na tento svet z lásky k nám, aby nám pomohol získať späť stratený stav blaženosti, nepotrpí na oslavu a chválu len pre tento svet. Preto keď nečistý duch mu povie: „Viem, kto si: Boží Svätý“ (Mk 1,24), Ježiš koná skutočne ako ten, ktorý si je vedomý svojej moci a prísne rozkáže: „Mlč a vyjdi z neho!“ (Mk 1,25). Je dobré pripomenúť si silu a moc, ktorú mal Ježiš ako Boh nad životom prirodzeným, to znamená, že liečil, uzdravoval, vzkriesil mŕtvych a tiež nad životom duchovným, ako nás o tom presviedča posadnutý v Kafarnaumskej synagóge, ktorý skríkol: „Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zničiť? Viem, kto si: Boží Svätý“ (Mk 1,24). Ježiš je Boh, ktorý svojou mocou môže všetko, ktorému je podriadená neživá a živá príroda, ktorý je Pánom anjelov i nás ľudí. Od nás si praje, aby sme sa modlili, aby sme ho prosili, aby sme si našli v rozhovore k nemu skutočný vzťah brata a sestry.
Bolo by nesprávne, keď toto všetko vieme, aby sme to nevyužili. Spomeňte si, otec a matka, ako ste sa tešili, keď vaše dieťa sa na vás s takou samozrejmosťou obrátilo s prosbou, že vy to môžete a je vo vašich silách to spraviť, či zariadiť. Ako vám to dobre padlo, keď vás dieťa oslovilo! Dieťa našlo vyslyšanie a vy ste mali radosť, že ste mu to sprostredkovali. Z vás neubudlo, práve naopak. Tak je to aj s Bohom. Vieme, že keď sa k Bohu modlíme, je to ten najkrajší vzťah dieťaťa Božieho k Otcovi, ktoré vie, že to, o čo prosí, keď mu to bude na osoh, mu Boh aj dá. Boh je mocný. Boh je Pán. Ježiš sa nestáva tým Pánom, že existujú veci, ktorými vládne, ale že je Pánom sám sebe a celá jeho existencia má povahu vladára. Na druhej strane si uvedomujeme, že sme si život nedali, a teda nemáme ani právo si ho zobrať. Máme byť naplnení vďakou a úctou k Bohu. Všetko, čo nás a náš život napĺňa, je od Boha, okrem hriechu. Všetko patrí Bohu - a za všetko máme Bohu ďakovať, Boha chváliť, Boha prosiť a Boha odprosovať. Preto sa nášmu Bohu páči, keď má v našom živote stále miesto, keď si nájdeme čas na rozhovor s ním, keď máme záujem o neho.
