Meditácia na 16.01.2019
Streda 1. týždňa v Cezročnom období | Mk 1, 29-39
Keď Ježiš vyšiel z kafarnaumskej synagógy, vošiel s Jakubom a Jánom do Šimonovho a Ondrejovho domu. Šimonova testiná ležala v horúčke. Hneď mu povedali o nej. Pristúpil k nej, chytil ju za ruku a zdvihol. Horúčka ju opustila a ona ich obsluhovala. Keď sa zvečerilo, po západe slnka, prinášali k nemu všetkých chorých a posadnutých zlými duchmi. A celé mesto sa zhromaždilo pri dverách. I uzdravil mnohých, ktorých trápili rozličné neduhy, a vyhnal mnoho zlých duchov a nedovolil im hovoriť, lebo ho poznali. Včasráno, hneď na úsvite, vstal a vyšiel von. Utiahol sa na pusté miesto a tam sa modlil. Šimon a tí, čo boli s ním, pobrali sa za ním. Keď ho našli, povedali mu: „Všetci ťa hľadajú.“ On im odvetil: „Poďme inde, do susedných dedín, aby som aj tam kázal, veď na to som prišiel.“ A chodil po celej Galilei, kázal v ich synagógach a vyháňal zlých duchov.
Hľadať Ježiša
Ježiš vie, že človek neustále niečo chce, ale chcieť znamená byť stále na ceste k nejakému cieľu, alebo od niečoho čo najďalej. Tak tomu je aj dnes. Dnešný moderný človek sa volá bojovníkom, ktorý zvádza boj o veci, miesta, ľudí, či seba. Je plný nepokoja. Stráca sa vzťah k tichu, vážnym úvahám a zamysleniu. Veď možno to sami poznáte, že ani chvíľu nevydržíte v tichu. Byť chvíľu sám, sám so sebou - stáva sa ťažkým, až bolestným. Človek sa začína báť ticha. Keď niekto túži po tichu, pozerajú sa na neho ako na nezdravého. Práve preto mnohí nechápu duchovné povolanie. Čudujú sa tým, čo chcú zasvätiť svoj život v duchovnej oblasti. Odborníci upozorňujú, že práve hluk je príčinou, že z našich rodín vychádza menej duchovných povolaní. Neuvedomujeme si, že hluk čosi zabíja. Ktorý vedec, umelec dokáže pracovať a tvoriť v hluku? Čo v tom hluku vytvorí? Keď máme ťažkosti, keď chceme niečo dokázať, prečo ideme do ticha, k vode, do lesa a najmä do kostola?
Každý človek má dostatok síl, aby sa mohol dopracovať k sústredenosti. Nikto nemôže povedať, že to nedokáže, pretože neurobil ešte všetko. Je potrebné, aby sme si verili. Keď si veríš, že to dokážeš a začneš, tak spozoruješ, že sa to skutočne tak stáva. Toto chcem - to je ten tajomný bod, ktorý ti pomôže ovládať sa a zvíťaziť nad sebou samým. Neboj sa, ale rázne a rozhodne konaj! Chceš? Tak konaj! Sústredenosťou sa začína modlitba. Neboj sa stíchnuť, nájsť si čas na pravidelnú modlitbu. Nemaj strach popasovať sa so sústredenosťou aj počas dňa. Denne sa vžiť na niekoľko minút do prítomnosti Božej. Uvedomujeme si, že v modlitbe na našej sústredenosti veľmi záleží. Žiadna námaha, ktorú vynaložíme na sústredenie sa k modlitbe nie je zbytočná. Keby sme aj celý čas určený na modlitbu prežili len sústreďovaním sa, bol by to dobre využitý čas, veď koniec koncov aj samotné sústredenie sa je modlitbou. Tak spoznáme, Že sústredenie sa nás posilní, upokojí a obohatí. Keď sa to nepodarí, majme radosť, že chceme znova začať v najpríhodnejšej chvíli. Nie sme na to sami. Boh vložil do nášho vnútra svoju lásku. Dajme sa celí Ježišovi a budeme sledovať Boha od prebudenia až do usnutia. Amen.
