Meditácia na 21.01.2019
Pondelok 2. týždňa v Cezročnom období | Mk 2, 18-22
Jánovi učeníci a farizeji sa postili. Prišli k Ježišovi a pýtali sa: „Prečo sa Jánovi učeníci a učeníci farizejov postia, a tvoji učeníci sa nepostia?“ Ježiš im povedal: „Vari sa môžu svadobní hostia postiť, kým je ženích s nimi? Dokiaľ majú medzi sebou ženícha, nemôžu sa postiť. No prídu dni, keď im ženícha vezmú; potom, v ten deň, sa budú postiť. Nik neprišíva na starý odev záplatu z novej látky, lebo záplata vytrhne kus z neho, nové zo starého, a diera bude ešte väčšia. A nik nevlieva mladé víno do starých mechov, lebo víno mechy roztrhne a vyjde nazmar aj víno aj mechy, ale nové víno do nových mechov.“
Pôst - cesta lásky
Skúsenosť učí, že ľudia, ktorí vedeli trpieť, prinášať obety v láske, nezištne, sú osobnosti. Ľudia, ktorí sa vedia ovládať, sú vzorom. Svätci svojou prácou na sebe, vedome a dobrovoľne konanou s láskou k Bohu, pre oslavu Boha a nie pre svoju slávu, pre obdiv od ľudí, sú vzorom i dnes. Pôst je jedným z prostriedkov posväcovania. Pôst nielen od jedla, ale aj iných príjemných a dovolených vecí upevňuje v človeku mravnosť, pomáha rásť v čnostiach, v prirodzených vlastnostiach. Pôst je cesta lásky. Pravý pôst je vždy obeta. Kto koná pôst v duchu Ježiša, ten sa zrieka z lásky nielen hmotných dobier, ale i duchovných v prospech druhých. Keď sme pochopili, že pôstom ukazujeme svoju lásku Bohu, stávame sa Bohu milšími.
Aj keď dnešný človek podceňuje pôst pre svoju spásu a skôr venuje pozornosť pôstu pre svoj vzhľad či zdravie, hodnota pôstu nestráca na aktuálnosti. Je správne, že ho vieme, chceme a využívame pre zdravie duše i tela. Pôst len pre ľudské oči je ako poľný kvet; áno, dnes kvitne, ale zajtra vädne, usychá a už ho niet. Hodnota pôstu, ako o ňom učí Ježiš, sa ani našou smrťou neumenšuje. Amen.