Meditácia na 22.01.2019
Utorok 2. týždňa v Cezročnom období | Mk 2, 23-28
V istú sobotu kráčal Ježiš cez obilné pole. Jeho učeníci cestou začali trhať klasy. Farizeji mu povedali: „Pozri, prečo robia v sobotu, čo neslobodno?“ On im odvetil: „Nikdy ste nečítali, čo urobil Dávid, keď bol v núdzi a keď bol hladný on i jeho družina? Ako vošiel za veľkňaza Abiatara do Božieho domu a jedol obetované chleby, ktoré nesmel jesť nik, iba kňazi, a dal aj tým, čo boli s ním?“ I povedal im: „Sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu. A tak je Syn človeka pánom aj nad sobotou.“
Mojžišov revolučný čin
Bol to revolučný čin, keď Mojžiš zaviedol svätenie soboty. Sociálny výdobytok, odpočinok. V otrokárskej spoločnosti vládla len práca bez odpočinku. Boh však sobotu neustanovil len pre odpočinok, ale aby ju využil na svoju oslavu. Aby mal čas myslieť na svoju dušu, aby sa zaoberal aj inými vecami, ako je každodenné hrdlačenie, aby si uvedomil, že patrí Bohu. Malo to slúžiť na sebaposvätenie. Časom sa však tento Mojžišov zákon začal chápať nesprávne, najmä zlým vysvetľovaním farizejov, učiteľov Zákona. Vznikli nezmyselné predpisy, zákazy, povoľovania... Napríklad nesmeli si v sobotu pripraviť jedlo a dnes z evanjelia vidíme, že aj odtrhnúť klások pšenice a zjesť mäkké zrnká, považovali za robotu a zároveň teda za porušenie Zákona. Nebolo dovolené prejsť v sobotu tisíc krokov od svojho domu, založiť v tento deň oheň. A tak sa Boží zákon stal postrachom, čo nebol pôvodný úmysel Boha. Pre ľudí sa stal bremenom. Z Boha tak urobili tyrana, ktorý mal akoby radosť trápiť ľudí tisíckami malicherných zákazov. V dnešnom evanjeliu Ježiš poukazuje na pôvodný zmysel zasvätenia soboty. Chce, aby sa človek venoval láske k Bohu a k blížnemu. Kresťania od začiatku pochopili učenie Krista a začali sláviť nedeľu, deň zmŕtvychvstania a zoslania Ducha Svätého na apoštolov, ako sviatočný deň. Podstatou nedele je odpočinúť si od práce, osláviť Boha účasťou na svätej omši, ale i prežiť deň v kruhu najdrahších, preukázať lásku, keď povinnosti cez týždeň tomu často bránia. Je veľa prác, ktoré neznesú odklad, prerušenie, a preto niektorí musia pracovať výnimočne aj v nedeľu. Sú to práce, ktoré sú aj v Božích očiach ospravedlnené. Keď však človek vedome a dobrovoľne nezasvätí nedeľu, prestupuje príkaz Boží. Áno, voľný čas treba využiť na oddych.
Dbajme však o to, aby sme sa v nedeľu zúčastnili na svätej omši. Ak je človek v nemocnici a nemá možnosť, vtedy to hriech nie je. Zákon totiž viaže len vtedy, keď to človek môže splniť. To sa predsa nedá prirovnať k tým, čo dobrovoľne vyspávajú po zábave, na ktorej boli do rána a na svätú omšu nejdú. U nich je to hriech. V nutných prípadoch môžeme využiť večernú svätú omšu s platnosťou na nedeľu. Dajme preto Bohu, čo je Božie a cisárovi, čo je cisárovo. Vždy, keď sa musíme rozhodnúť vo vážnych veciach, čo je prvoradé, čo musím skôr vykonať, držme sa osvedčeného hesla svätých: Čo mi to osoží pre spásu mojej duše? Amen.
