Meditácia na 24.01.2019
Štvrtok 2. týždňa v Cezročnom období | Mk 3, 7-12
Ježiš sa so svojimi učeníkmi utiahol k moru. Šiel za ním veľký zástup z Galiley a Judey i z Jeruzalema a z Idumey; ba aj zo zajordánskych krajov a z okolia Týru a Sidonu prišlo k nemu veľké množstvo ľudí, lebo počuli, čo robí. Tu povedal svojim učeníkom, že mu majú pripraviť loďku, aby ho zástup netlačil. Lebo mnohých uzdravil, takže všetci, čo mali nejakú chorobu, tisli sa k nemu, aby sa ho dotkli. Ešte aj nečistí duchovia, keď ho zbadali, padali pred ním a kričali: „Ty si Boží Syn!“ Ale on im prísne pohrozil, aby ho neprezrádzali.
Iskra do srdca
Dnes čítame o Kristovi, že šiel za ním veľký zástup. Teší nás tento úspech nášho Spasiteľa. Ale musíme si uvedomiť, že veľký zástup pôjde aj za každým z nás. Lebo tak, ako žiaden človek nie je osamelým ostrovom, ani žiaden náš skutok, ba ani žiadne naše slovo - sa nekončí pri samom sebe. Každý náš skutok a každé slovo - či to bude dobrý skutok a dobré slovo, či zlý skutok a zlé slovo - padá ako zrno, ako iskra do niečieho srdca - a tak či onak, kohosi tvorí, formuje niečí postoj, niečí život, vzbudzuje nejakú ozvenu, prináša nejaké ovocie, vybieha do diaľky a do šírky, vyvoláva čoraz novšie skutky a čoraz novšie slová - a to v najširších kruhoch a v najvzdialenejších pokoleniach - hoci sme to neplánovali, ani si to neuvedomujeme.
Človek už zomrie, ale jeho skutky a jeho slová budú stále žiť a stále prinášať ovocie - dobré alebo zlé. Kameň spadne na dno, ale kruhy na vode sa šíria až po brehy. A takto ide za mnou, za mojím slovom alebo skutkom, zástup. Ale akým smerom ide tento zástup? Aký smer som ukázal ľuďom svojim skutkom, svojím slovom, svojím príkladom? Musí sa teda vo mne znásobiť pocit zodpovednosti za všetko, čo hovorím a konám.
