Meditácia na 30.01.2019
Streda 3. týždňa v Cezročnom období | Mk 4, 1-20
Ježiš začal opäť učiť pri mori. Okolo neho sa zhromaždil veľký zástup. Preto nastúpil na loď na mori a sadol si; a celý zástup bol na brehu. Učil ich veľa v podobenstvách a v svojom učení im hovoril: „Počúvajte! Rozsievač vyšiel rozsievať. Ako sial, jedno zrno padlo na kraj cesty; prileteli vtáky a pozobali ho. Druhé padlo na skalnatú pôdu, kde nemalo veľa zeme, a hneď vzišlo, lebo nebolo hlboko v zemi; ale keď vyšlo slnko, zahorelo, a pretože nemalo koreňa, uschlo. Iné zasa padlo do tŕnia, ale tŕnie vyrástlo, udusilo ho a ono neprinieslo úrodu. Iné zrná padli do dobrej zeme; vzišli, rástli a priniesli úrodu: jedno tridsaťnásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a iné stonásobnú.“ A povedal: „Kto má uši na počúvanie, nech počúva!“ Keď bol potom sám, tí, čo boli okolo neho s Dvanástimi, pýtali sa ho na podobenstvá. On im povedal: „Vám je dané tajomstvo Božieho kráľovstva, ale tým, čo sú vonku, podáva sa všetko v podobenstvách, aby hľadeli a hľadeli, ale nevideli, aby počúvali a počúvali, ale nechápali, aby sa azda neobrátili a aby sa im neodpustilo.“ Potom im povedal: „Nerozumiete tomuto podobenstvu? Ako potom pochopíte ostatné podobenstvá? Rozsievač seje slovo. Na kraji cesty, kde sa seje slovo, sú tí, čo ho počúvajú, ale hneď prichádza satan a oberá ich o slovo zasiate do nich. Do skalnatej pôdy zasiate je u tých, čo počúvajú slovo a hneď ho s radosťou prijímajú, ale nemajú v sebe koreňa, sú chvíľkoví. Keď potom nastane pre slovo súženie alebo prenasledovanie, hneď odpadnú. A iné, zasiate do tŕnia, je u tých, čo počúvajú slovo, ale potom sa vlúdia svetské starosti, klam bohatstva a všelijaké iné žiadostivosti, slovo udusia a ostane bez úžitku. A do dobrej zeme zasiate je u tých, čo počúvajú slovo a prijímajú ho a prinášajú úrodu: jedno tridsaťnásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a iné stonásobnú.“
Byť vytrvalý, pozorný a dôsledný
O dnešnej dobe sa smutne konštatuje, že sa veľa a zbytočne rozpráva, a málo, alebo zle sa počúva. Spomeňme si, koľko škody sme si už sami zapríčinili tým, že sme nedávali pozor, nevenovali niečomu patričnú pozornosť a oznam bol pre nás dôležitý. Podľa toho, ako vieme počúvať, môže o nás človek povedať i to, ako si ho vážime a poslúchame. Toto neplatí len v bežnom živote, ale i vo vzťahu k Božiemu slovu. Evanjelium podrobne vysvetľuje vzťah človeka k vypočutému Božiemu slovu. Pán Ježiš sám vysvetlil podobenstvo. Jeho slovo - zrno je zdravé, môže rásť, je schopné priniesť úrodu. Rozsievač - Ježiš Kristus, ktorý tri roky učil apoštolov, cez Cirkev ohlasuje i naďalej Evanjelium. Preto veríme, že Cirkev sa nemôže mýliť, pretože dostala od Krista záruku: Kto vás počúva, mňa počúva... Rozsievač i semeno je v poriadku, ale či úroda bude bohatá, to záleží od nás.
Skúmajme sa, nielen ako sme pripravení počúvať Božie slovo, ale ako ho vo svojom živote aj uskutočňujeme. Ako mu dovolíme rásť v našom každodennom živote. Môžeme povedať, že všetky tieto slová padli do dobrej pôdy? Priniesli tú úrodu, ktorá sa predpokladala? Odrazilo sa to v našom živote tak, ako sa malo? Nikto nemôže povedať, že úroda priniesla stonásobný prínos. Táto skutočnosť nás nesmie znechutiť, práve naopak. Podobenstvo o rozsievačovi má nás vyburcovať, aby sme znova a serióznejšie začali plniť úlohu dobrej pôdy. Je to krásne, keď sme sa rozhodli urobiť všetko, čo je v našich silách a možnostiach, aby sme Božie slovo brali zodpovedne a vážne. Rovnako vážne berme i nedeľné čítania a homílie, výklady textov. Prehlbujme si vedomosti z oblasti Svätého písma. Takto Boh zasieva do našich sŕdc veľké bohatstvo. Vážme si každé slovo, ktoré chce spásu našej nesmrteľnej duše. Amen.
