Meditácia na 02.02.2019
Obetovanie Pána | Lk 2, 22-40
Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania, priniesli Ježiša jeho rodičia do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, ako je napísané v Pánovom zákone: „Všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, bude zasvätené Pánovi,“ a aby obetovali, ako káže Pánov zákon, pár hrdličiek alebo dva holúbky. V Jeruzaleme žil vtedy muž menom Simeon, človek spravodlivý a nábožný, ktorý očakával potechu Izraela, a Duch Svätý bol na ňom. Jemu Duch Svätý vyjavil, že neumrie, kým neuvidí Pánovho Mesiáša. Z vnuknutia Ducha prišiel do chrámu. A keď rodičia prinášali dieťa Ježiša, aby splnili, čo o ňom predpisoval zákon, vzal ho aj on do svojho náručia a velebil Boha slovami: „Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka v pokoji podľa svojho slova, lebo moje oči uvideli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov: svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela, tvojho ľudu.“ Jeho otec a matka divili sa tomu, čo sa o ňom hovorilo. Simeon ich požehnal a Márii, jeho matke, povedal: „On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať, – a tvoju vlastnú dušu prenikne meč –, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc.“ Žila vtedy aj prorokyňa Anna, Fanuelova dcéra, z Aserovho kmeňa. Bola už vo vysokom veku. Od svojho panenstva žila so svojím mužom sedem rokov, potom ako vdova do osemdesiateho štvrtého roku. Z chrámu neodchádzala, vo dne v noci slúžila Bohu pôstom a modlitbami. Práve v tú chvíľu prišla aj ona, velebila Boha a hovorila o ňom všetkým, čo očakávali vykúpenie Jeruzalema. A keď vykonali všetko podľa Pánovho zákona, vrátili sa do Galiley, do svojho mesta Nazareta. Chlapec rástol a mocnel, plný múdrosti, a Božia milosť bola na ňom.
Panna Mária je našim vzorom služby a obety
Keď pozeráme na tajomstvo života Panny Márie a jej Syna, máme si uvedomiť nielen veľkosť ich utrpenia, ale aj to, čo to znamená pre nás. Toto má a musí vplývať na naše kresťanstvo, ktoré si nemôžeme predstaviť bez odhodlania k obetám. Musíme sa vedieť vyjadriť k pravde, spravodlivosti, ale zaujať aj správny postoj k posväteniu iných či k službe iným, a tak sa dokáže pravosť kresťanstva. Kresťan, ktorý sa bráni obete, nie je pravý kresťan. Dokáže zomrieť nielen za seba, svojmu hriechu, ale objaviť aj pravý život. Naučiť sa prinášať obete Bohu je pre nás každodennou záležitosťou, nie iba sviatočnou, alebo kedy nám to vyhovuje. Ako to dokázať? Na toto nám dáva odpoveď Svätý Otec: "To je veľmi jednoduchá metóda, ktorú už mnohí poznáte. Na začiatku každého dňa obetujte Božskému Srdcu svoje myšlienky, svoje slová, svoje skutky, všetky radosti, ťažkosti a zjednoťte ich s úmyslami, za ktoré sám sa každý deň obetuje na našich oltároch. Takto prežitý deň prináša mnoho požehnania. Koľko je tam odprosenia za hriechy, toľko vyprosujeme svetu požehnania."
- Tu vidíme príklad Panny Márie. Ona tiež denne všetko robila pre svojho Syna. A dnes pokračuje. Ak budeme plniť to, čo od nás žiada jej Syn, nadobudneme v duši vzácny pokoj. Človek vidí hodnotu života v tom, ak si uvedomí, že chce stále plniť vôľu Božiu a kráčať po ceste pravej obety. Svätý Bernard z Clairvaux hovorí: "Nech je vo vašom správaní vytrvalosť a duch muža, v zdržanlivosti čistota panenstva a v povahe prostota a pokora dieťaťa." Na tomto môžeme stavať v našich rodinách, ktoré sa majú stať duchom obiet, ktoré nás povedú po najlepšej ceste k úplnému zjednoteniu s Bohom. Máme sa snažiť o šľachetnosť, vzájomnú lásku a pracovať každý deň službou a obetovaním sa pre druhých. Svoje srdcia si máme zapáliť ako sviece. Svieca sa nezažína preto, aby sa postavila pod posteľ, ale stavia sa svietnik, aby svietila všetkým. Aj náš život musí byť taký, aby sa na ňom povzbudil, poučil, potešili naši blízki. Modlime sa: Pane Ježišu, ty, ktorý chceš byť predstavený svojmu Otcovi v chráme, nauč nás oddať sa ti celkom a byť v Cirkvi obetou pre všetkých. Amen.
