Meditácia na 06.02.2019
Streda 4. týždňa v Cezročnom období | Mk 6, 1-6
Ježiš prišiel do svojej vlasti; jeho učeníci išli s ním. Keď nadišla sobota, začal učiť v synagóge. Počúvalo ho mnoho ľudí a s údivom hovorili: „Skade to má tento? Aká to múdrosť, ktorej sa mu dostalo, a zázraky, čo sa dejú jeho rukami?! Vari to nie je tesár, syn Márie a brat Jakuba a Jozesa, Júdu a Šimona? A nie sú tu s nami aj jeho sestry?“ A pohoršovali sa na ňom. Ježiš im povedal: „Proroka si všade uctia, len nie v jeho vlasti, medzi jeho príbuznými a v jeho dome.“ A nemohol tam urobiť nijaký zázrak, iba že vložením rúk uzdravil niekoľko chorých. A čudoval sa ich nevere. Potom chodil po okolitých dedinách a učil.
Podceňovanie
Pán Ježiš sa sťažuje na podceňovanie, aké zakusuje od „svojich“. Ale či to podceňovanie nie je naďalej jeho údelom? Prebýva tu uprostred svojich, zúčastňujeme sa na jeho tajomstvách, počúvame ho už toľko rokov, poznáme Kristovo evanjelium skoro naspamäť. Môže nám povedať niečo nové? Môže nám ukázať nejaký väčší zázrak než to, čo nám zjavuje v každodennej sv. omši a sv. prijímaní? To všetko už dobre poznáme a nič viac neočakávame. Ale takýto postoj je uzatvorením sa. Jeho rodáci nevideli veľa zázrakov, lebo jednoducho nechceli ich vidieť. Ich oči boli otvorené na rôzne nepodstatné podrobnosti spojené s Kristom: na jeho dom, rodinu, príbuzných, čo predsa bolo také obyčajné a nezaujímavé. Otvorené boli ich oči - ale zatvorené srdcia, zatvorené pre svetlo nadprirodzenej pravdy, ktorú prinášal. Pre neho boli „svojimi“, ale oni si neprisvojili Krista.
A či naše srdcia sú dosť otvorené na všetky pravdy, ktoré Ježiš hlása a na všetky požiadavky, aké nám kladie? Nestačí, že tieto pravdy poznáme rozumom; treba, aby sme ich prijali srdcom. Okrem poznania rozumom existuje poznanie srdcom, čo znamená osvojenie si známej veci, preniknutie ňou do hĺbky, jej každodenné prežívanie. Možnože naša znalosť Krista a jeho zásad je dostačujúca, ale miera nášho preniknutia sa nerovná poznaniu. Ale len pod podmienkou preniknutia sa Kristom a jeho náukou si ho môže prisvojiť, môže sa stať pre nás „svojím“, a my pre Krista „svojimi“. Len vtedy sa stane niečo naším, keď my to celým srdcom a celým životom budeme milovať. A kresťan je pozvaný milovať to všetko, čo miluje Kristus, a tie ideály a hodnoty, ktoré chce urobiť našimi. Za tieto hodnoty a za túto túžbu obetuje Ježiš svoj život.
YT | GTV | meditácia 2018