Meditácia na 08.02.2019
Piatok 4. týždňa v Cezročnom období | Mk 6, 14-29
Aj kráľ Herodes počul o Ježišovi, veď jeho meno sa už stalo známym. Hovorili: „Ján Krstiteľ vstal z mŕtvych, a preto v ňom pôsobí zázračná moc.“ Iní hovorili. „To je Eliáš.“ A iní zasa vraveli: „Je to prorok, ako jeden z prorokov!“ Keď to Herodes počul, povedal: „To vstal z mŕtvych Ján, ktorého som dal sťať.“ Herodes dal totiž Jána chytiť a v putách vrhnúť do väzenia pre Herodiadu, manželku svojho brata Filipa, lebo si ju vzal za ženu. A Ján Herodesovi hovoril: „Nesmieš žiť s manželkou svojho brata!“ Herodias mu strojila úklady a chcela ho zabiť, ale nemohla, lebo Herodes sa Jána bál. Vedel, že je to muž spravodlivý a svätý, preto ho chránil. Keď ho počúval, býval vo veľkých rozpakoch, a predsa ho rád počúval. Vhodný deň nadišiel, keď Herodes na svoje narodeniny usporiadal hostinu pre svojich veľmožov, vysokých dôstojníkov a popredných mužov Galiley. Keď potom vošla dcéra tejto Herodiady a tancovala, zapáčila sa Herodesovi i spolustolujúcim. Kráľ povedal dievčine: „Žiadaj si odo mňa, čo chceš, a dám ti.“ A veľmi jej prisahal: „Dám ti všetko, čo si len zažiadaš, hoc aj polovicu svojho kráľovstva.“ Ona vyšla a vravela svojej matke: „Čo si mám žiadať?“ A tá jej povedala: „Hlavu Jána Krstiteľa.“ Hneď utekala dnu ku kráľovi a žiadala: „Chcem, aby si mi hneď dal na mise hlavu Jána Krstiteľa.“ Kráľ sa zarmútil, ale pre prísahu a kvôli spolustolujúcim ju nechcel sklamať. Hneď poslal kata a rozkázal priniesť jeho hlavu. Ten odišiel, vo väzení ho sťal, priniesol na mise jeho hlavu, odovzdal ju dievčaťu a dievča ju dalo svojej matke. Keď sa to dopočuli jeho učeníci, prišli, vzali jeho telo a uložili ho do hrobu.
Kto je ten, kto sa obetuje?
Kresťan by mal v prvom rade vyznať, že Ježiš Kristus je Boží Syn, ktorý prišiel trpieť na túto zem, aby nás tým zachránil od večného zatratenia, aby nám znova otvoril nebeskú bránu, ktorú sme si zavreli prvotným hriechom. Ježiš prišiel na túto zem a stal sa človekom, aby sme sa my mohli stať Božími deťmi. On neváhal za nás zomrieť. A urobil to len z lásky k nám, aby nás mohol priviesť naspäť k nebeskému Otcovi. Ježiš nám je vzorom lásky. Láska dokáže naozaj robiť veľké veci. Len si vezmite tú našu ľudskú lásku. Chlapec, ktorý sa zamiluje..., ako sa hneď zmení jeho správanie - dokáže prinášať aj obety pre tú svoju milovanú. A aká veľká musela byť láska Ježiša Krista, Božieho Syna, ktorý neváhal za nás zomrieť? Teraz nás čaká v nebeskej sláve, aby sme aspoň maličkou čiastkou opätovali túto jeho bezhraničnú lásku plnením Božích prikázaní, a tak mohli raz prísť k nemu a vidieť ho z tváre do tváre.
Snažme sa, aby sme nespravili tú najhoršiu zámenu v našom živote. Aby sme nezamenili Boha, ktorý má byť na prvom mieste v našom hodnotovom rebríčku, za niečo úplne iné. Aby sme tak nelipli viac na pozemských veciach, ako na duchovných. Ale aby, keď sa nám otvorí nebeská brána večnosti, sme s radosťou prešli na druhú stranu - za svojim Pánom a Majstrom. Amen.