Meditácia na 10.02.2019
5. nedeľa v Cezročnom období | Lk 5, 1-11
Keď raz Ježiš stál pri Genezaretskom jazere, tlačil sa naň zástup, lebo chcel počuť Božie slovo. Tu zbadal pri brehu dve lode. Rybári z nich vystúpili a prali si siete. Nastúpil na jednu z lodí, ktorá patrila Šimonovi, a poprosil ho, aby trocha odrazil od brehu. Potom si sadol a z loďky učil zástupy. Keď prestal hovoriť, povedal Šimonovi: „Zatiahni na hlbinu a spustite siete na lov!“ Šimon mu odpovedal: „Učiteľ, celú noc sme sa namáhali, a nič sme nechytili. Ale na tvoje slovo spustím siete.“ Len čo to urobili, chytili také množstvo rýb, až sa im siete trhali. Preto dali znamenie spoločníkom, čo boli na druhej lodi, aby im prišli pomôcť. Oni prišli a obidve loďky naplnili tak, že sa potápali. Keď to videl Šimon Peter, padol Ježišovi k nohám a povedal: „Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny.“ Hrôza sa totiž zmocnila jeho i všetkých, čo boli s ním, nad úlovkom rýb, ktoré chytili. Takisto aj Zebedejových synov Jakuba a Jána, ktorí boli Šimonovými spoločníkmi. Tu Ježiš povedal Šimonovi: „Neboj sa, odteraz budeš loviť už ľudí.“ A keď pritiahli lode k brehu, opustili všetko a išli za ním.
ČNOSŤ L Á S K A V O S T I + všetky audio a celú knihu ČNOSTI od P. Ľubomíra Stančeka nájdete TU.
Najprv zatiahni na hlbinu a až potom spusti siete...
Clemens Brentano, významný básnik 19. storočia, napísal svojej neteri: "Keď som sa trochu priskoro a úplne vzdal katolíckeho spôsobu života, keď som bez viery a cieľa blúdil a keď som sa v severnom Nemecku, ďaleko od Cirkvi, bez kormidla a stožiara ako voľakedy legendárny Robinson našiel na piesku, ležal som v tú noc vo veľkej duševnej trýzni a rozmýšľal som o hroznej ceste, po ktorej som sa vydal na objavy nového sveta. Znova a znova som sa spytoval, či v dlhom rade prežitých rokov jestvuje aspoň jeden bod, o ktorý by som sa mohol oprieť, kde by som mohol hľadať útočište. Vtedy mi prišlo na um moje detstvo i to, ako ma zobúdzal čerstvý vzduch, keď som otvoril oči a vídaval som matku, ktorá sedela pri mojej postieľke a sklonená nado mnou sa modlila. Potom vystrela ruku a urobila mi na čelo krížik. Táto spomienka z detstva stala sa mi oporným bodom. Oň som sa zachytil a z neho som sa snažil vyjsť do života. Veľmi som sa namáhal, aby som poskladal dokopy všetky pozostatky zabudnutých modlitieb mladosti. A to ma zachránilo! To bolo to steblo, ktorého som sa v poslednom okamihu chytil. Všetko ostatné totiž zlyhalo. Vrátil som sa do lona Cirkvi, v ktorej som našiel svoju Matku."
Dovoľme aj my, aby do našich sŕdc vnikla opravdivá radosť z toho, že patríme do svätej Cirkvi. Aby sme túto radosť mohli aj opravdivo prežívať, buďme jej aktívnymi synmi a dcérami. Považujme ju za svoju Matku a Učiteľku. Často sme svedkami toho, že Cirkev je terčom všelijakých posmeškov a útokov. Právom sme hrdí na terajšieho nástupcu sv. Petra, a predsa mnohí si neodpustia rôzne poznámky a urážajú ho. Modlime sa za Sv. Otca! Vždy záležalo na tom, čo tento prvý muž Cirkvi hovorí. A v dnešných časoch, v túto chvíľu je to mimoriadne dôležité. Veď netreba robiť ani veľkú analýzu celej problematiky. Jeho práca si vyžaduje veľa modlitby od nás. Veríme, že on je v láske Božej, že je Božím miláčikom, ako bol Peter. Koľkokrát už o tom vydal svedectvo! ...potrebuje oporu našej modlitby. Modlime sa denne za Svätého Otca. I takýmto spôsobom ukážme, že milujeme sv. Cirkev, aby sme sa aktívnym životom v nej ako na lodi preplavili na breh večnosti. Amen.
| 
| YT | GTV | meditácia 2018