Meditácia na 19.02.2019
Utorok 6. týždňa v Cezročnom období | Mk 8, 14-21
V tom čase si učeníci zabudli vziať chleba a na lodi mali so sebou iba jeden chlieb. A on ich varoval: „Dajte si pozor a chráňte sa kvasu farizejov i kvasu Herodesa!“ Oni si medzi sebou hovorili, že nemajú chleba. Keď to spozoroval, povedal im: „Prečo rozprávate o tom, že nemáte chlieb? Ešte nechápete a nerozumiete? Máte otupené srdce? Máte oči, a nevidíte? Máte uši, a nepočujete? A nepamätáte sa už, koľko košov ste naplnili odrobinami, keď som rozlámal päť chlebov piatim tisícom?“ Odpovedali mu: „Dvanásť.“ „A koľko košov ste naplnili odrobinami, keď som tých sedem rozlámal štyrom tisícom?“ Odpovedali mu: „Sedem.“ A povedal im: „Ešte nechápete?“
Dôvera v Boha nikdy neostane bez odmeny
Pán Ježiš, ako obyčajne vo svojej náuke, používa tu obraz, prirovnanie: Chráňte sa kvasu farizejov a kvasu Herodesa! Nevera a chytrosť farizejov a podozrievavosť Herodesa stále sprevádzali a ohrozovali Ježiša; ako kvas preniká čerstvé cesto - tak aj malodušné pocity prenikajú srdcia. Pán Ježiš vystríha učeníkov pred týmto kvasom, nielen ako pred vonkajším nebezpečenstvom zo strany nepriateľov, ale tiež ako vonkajším ohrozením, ktoré ako kvas sa môže vytvárať v dušiach. A bola potrebná táto výstraha: apoštoli chápu tento kvas doslovne; podliehajú obave, že im môže chýbať chlieb. A teda napriek tomu, že boli svedkami dvojnásobného rozmnoženia chleba, napriek tomu, že mali pri sebe veľkého Divotvorcu - zmocňujú sa ich pochybnosti, nedôvera, nepokoj a starosť - čiže akoby kvas malodušnosti, čo správne im vyčíta Pán Ježiš ako tuposť.
Možno hovoriť o istej tuposti. Pretože každý z nás zakusuje nespočetné dôkazy Božej starostlivosti, ale vieme urobiť u toho náležité závery? Ak nie, tak aj nám môže Pán Ježiš vyčítať tuposť. Rôzny mudrlanti tohto sveta radšej sa spoliehajú na seba - a len na seba. Jeden z nich povedal: V Pána Boha ver, ale jemu never (Sabala). Iní vystríhajú, že s Pánom Bohom nikdy nevedno! A práveže vedno, čo najviac vedno! Ak niekto skutočne uverí Bohu a celým srdcom mu úprimne dôveruje, môže si byť istý, že táto dôvera ho nesklame; dôvera v Boha nikdy neostane bez odmeny. Samozrejme, otvorené oči a uši, keď sa to tak vezme, to je znak rozvážnosti - ale treba pamätať, že v nás samých je oko, ktoré ostáva otvorené dňom i nocou a stráži nás; v hĺbke nášho srdca je ucho, ktoré nás počúva. To je Boh (N. Kazantzakis). Kto tomu neverí, ten sa dal už ovládať nebezpečným kvasom. Hovorili, že nemajú chleba. Na oltárnom stole Kristus necháva a rozmnožuje pre nás chlieb a ponúka silu, s ktorou môžeme vždy rátať. Amen.
| 
| YT | GTV | meditácia 2018 | ECCLESIA DE EUCHARISTIA