Meditácia na 20.02.2019

Streda 6. týždňa v Cezročnom období | Mk 8, 22-26

Ježiš a učeníci prišli do Betsaidy. Tam priviedli k nemu slepca a prosili ho, aby sa ho dotkol. On vzal slepca za ruku, vyviedol ho za dedinu, poslinil mu oči, vložil naňho ruky a opýtal sa ho: „Vidíš niečo?“ Ten sa pozrel a povedal: „Vidím ľudí; zdá sa mi, akoby stromy chodili.“ Potom mu znova položil ruky na oči. Tu začal vidieť i celkom ozdravel a všetko videl zreteľne. I poslal ho domov so slovami: „Ale do dediny nechoď!“

Ako a kam sa pozerám?

V tomto úryvku nám dáva Ježiš lekciu, ako sa správať k blížnym, ktorí potrebujú našu pomoc. Ľudia, ktorí niečo potrebujú, nestoja o naše pekné reči; túžia po skutku. Presne, ako slepec z dnešného príbehu. Nechcel sladké slová, potreboval pomoc. A Ježiš to vedel, preto nič nehovoril. Zobral ho za ruku, dotkol sa ho, aby cítil jeho blízkosť. Zobral ho bokom, aby ich nikto nerušil a aby sa mu mohol venovať naplno. A pomohol mu konkrétnym spôsobom.

Nádherný a jasný príklad pre každého jedného z nás. Netreba veľa rečí, ale treba konkrétne skutky. Možno si povieme: „Ale veď my nevieme uzdravovať.“ Áno, táto veta je pravdivá, ale od nás nik nechce, aby sme niekomu otvárali oči. Od nás sa vyžaduje, aby sme my chodili s otvorenými očami a všímali si potreby ľudí žijúcich okolo nás. A myslím si, že ak by sme mali stále otvorené oči, tak by sme vždy videli niekoho, kto našu pomoc potrebuje. Amen.

| | YT | GTV | meditácia 2014