Meditácia na 22.02.2019

Piatok 6. týždňa v Cezročnom období | Mt 16, 13-19

Keď Ježiš prišiel do okolia Cézarey Filipovej, pýtal sa svojich učeníkov: „Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?“ Oni vraveli: „Jedni za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní za Jeremiáša alebo za jedného z prorokov.“ „A za koho ma pokladáte vy?“, opýtal sa ich. Odpovedal Šimon Peter: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha.“ Ježiš mu povedal: „Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach. A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi.“

Poznáme sa?

Každý z nás pozná taký moment, keď už nestačí len opakovať o Ježišovi to, čo povedali iní. Vtedy treba vyjadriť svoj vlastný názor, nielen citovať nejakú mienku, vydať svedectvo a pokladať za záväzok dotiahnuť maximálne do dôsledkov požiadavky tohto zaangažovania sa. Najlepšími priateľmi, učeníkmi i apoštolmi Krista boli vždy tí, čo jedného dňa počuli v srdci definitívnu otázku; otázku, v porovnaní s ktorou sú všetky iné druhoradého alebo odvodeného charakteru a odpovedi na ňu sa nedá vyhnúť: Kým som pre teba? Život a celá budúcnosť človeka závisí od jasnej, úprimnej a jednoznačnej odpovede na takto postavenú otázku. Prijať seba takého aký som, je ťažké. Je oveľa ťažšie urobiť so sebou zmenu, zmeniť sa... po poznaní seba samého, že nie som taký a ten, za koho sa chcem považovať.

"Osloboď ma, Pane, od všetkých falošných predstáv, ktoré o tebe a o sebe mám, a dovoľ mi spoznávať ťa. Ježišu, ty si môj Pán a môj Boh."

Z pohľadu na svoju večnosť, by sme mali vážne pracovať každý na sebe a myslieť rozvážne čo o sebe šírim slovami, skutkami... Boh sa pri našom súde nebude mýliť. K zámene nedôjde. Aby sme boli v hodine smrti šťastní, žime svoj život s Ježišom. Amen.

| | YT | GTV | meditácia 2013