Meditácia na 23.02.2019
Sobota 6. týždňa v Cezročnom období | Mk 9, 2-13
Ježiš vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána a len ich vyviedol na vysoký vrch do samoty. Tam sa pred nimi premenil. Jeho odev zažiaril a bol taký biely, že by ho nijaký bielič na svete tak nevybielil. A zjavil sa im Eliáš s Mojžišom a rozprávali sa s Ježišom. Vtedy Peter povedal Ježišovi: „Rabbi, dobre je nám tu. urobme tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“ Lebo nevedel, čo povedať; takí boli preľaknutí. Tu sa utvoril oblak a zahalil ich. A z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, počúvajte ho.“ A sotva sa rozhliadli, nevideli pri sebe nikoho, iba Ježiša. Keď zostupovali z vrchu, prikázal im, aby o tom, čo videli, nehovorili nikomu, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych. Oni si toto slovo zapamätali a jeden druhého sa vypytovali, čo znamená „vstať z mŕtvych“. A pýtali sa ho: „Prečo teda zákonníci hovoria, že najprv musí prísť Eliáš?“ On im povedal: „Áno, najprv príde Eliáš a všetko obnoví. Ale prečo je o Synovi človeka napísané, že bude veľa trpieť a že ním opovrhnú? No hovorím vám: Eliáš už prišiel a urobili s ním, čo chceli, ako je o ňom napísané.“
Uvedomme si potrebu našej premeny
Ak počúvame hlas Ježiša Krista a plníme jeho slová v živote, už to je začiatok premeny. Predovšetkým nám chce predložiť návrh, že ak náš život sa nebude zhodovať s učením Krista, nikdy nebude plným bohatstvom. Bude to biedne živorenie. Plne sa však rozvinie iba vtedy, keď učenie Krista sa stane náplňou nášho každodenného životného snaženia. Každé jedno slovo Krista musí nás viesť k zamysleniu, ktoré nás potom vedie k premene. Žiť podľa učenia Krista znamená neustálu premenu - zo dňa na deň sa dôsledne pripodobňovať nášmu Učiteľovi. Vtedy budeme môcť povedať to, čo povedali apoštoli: „Rabbi, dobre je nám tu“ (Mk 9, 5).
Pane, dobre je nám s tebou, s tvojím učením, s tvojimi prikázaniami. Splnenie tvojich slov, Pane, to nie je nič iného, ako sa neustále premieňať až k úplnému pripodobneniu sa k tebe.
Premena nás privádza k plnému zjednoteniu s Ježišom. Nepodlieha pochybnostiam, že apoštoli ešte vždy, keď šli na horu Premenenia, neboli s ním zjednotení. Zmýšľali prirodzene pozemsky a po svojom. V Ježišovi nevideli ešte úplne toho, kto riadi ich dočasné pozemské túžby. Nechápali hodnoty, ktoré pre nich pripravoval Kristus. Muselo dôjsť k premene, aby sa im otvorili oči, aby došli k presvedčeniu, že oproti pozemskej istote je ešte iná, nadzemská skutočnosť. V tej chvíli na zlomok sekundy uvideli, čo bude kedysi pre človeka celá večnosť. Preto nie je chybou, čo povedali apoštoli, že je im tu dobre a radi by tam zostali. Amen.
