Meditácia na 25.02.2019
Pondelok 7. týždňa v Cezročnom období | Mk 9, 14-29
Keď Ježiš a traja učeníci zostúpili z vrchu a prišli k učeníkom, videli okolo nich veľký zástup a zákonníkov, ako sa s nimi hádajú. A všetok ľud, len čo ho zazrel, užasol. Bežali k nemu a pozdravovali ho. On sa ich opýtal: "O čom sa s nimi hádate?" Jeden zo zástupu mu odpovedal: "Učiteľ, priviedol som k tebe svojho syna, posadnutého nemým duchom. Kdekoľvek ho schytí, zhodí ho, idú mu peny, škrípe zubami a chradne. Povedal som tvojim učeníkom, aby ho vyhnali, ale nemohli. On im povedal: "Neveriace pokolenie, dokiaľ budem s vami? Dokedy vás mám ešte trpieť? Priveďte ho ku mne!" I priviedli ho k nemu. Len čo ho duch zbadal, zalomcoval chlapcom, ten sa zrútil na zem, zvíjal sa a išli mu peny. Ježiš sa opýtal jeho otca: "Odkedy sa mu to stáva?" On odpovedal: "Od detstva. A často ho vrhol aj do ohňa a do vody, aby ho zahubil. Ale ak niečo môžeš, zľutuj sa nad nami a pomôž nám!" Ježiš mu povedal: „ ,Ak môžeš?!`. Všetko je možné tomu, kto verí." A chlapcov otec hneď vykríkol: "Verím. Pomôž mojej nevere!" Keď Ježiš videl, že sa zbieha zástup, pohrozil nečistému duchu: "Nemý a hluchý duch, ja ti rozkazujem: Vyjdi z neho a už nikdy doň nevchádzaj!" Ten vykríkol, mocne ním zalomcoval a vyšiel. Chlapec ostal ako mŕtvy, takže mnohí vraveli: "Zomrel." Ale Ježiš ho chytil za ruku, zdvihol ho a on vstal. Keď potom vošiel do domu a boli sami, učeníci sa ho spýtali: "Prečo sme ho nemohli vyhnať my?" On im povedal: "Tento druh nemožno vyhnať ničím, iba modlitbou."
Dobroprajnosť a úprimný záujem
Kristovi učeníci sa ukázali byť bezradní voči tomu nemému duchovi. Určite urobili všetko, čo len vedeli a mohli a predsa niečo zanedbali. Pri opise tejto udalosti možno našej pozornosti ujde jedna podrobnosť. Pán Ježiš, prv než vykonal exorcizmus, preukázal utrápenému otcovi obyčajný, žičlivý ľudský záujem: dáva sa s ním do reči, pýta sa ho, ako dlho trpí jeho syn týmito príznakmi, pozorne počúva, čo hovorí, robí ho schopným silnej viery – a až potom pristupuje ku konaniu.
Či niečo podobné nechýba v našich službách, ako vykonávame pre ľudí? Samozrejme, dokonca radi otvárame peňaženku, dávame, čo chcú, požičiavame, sľubujeme podporu atď., ale pod podmienkou, že nás nenudia a neoberajú nás o čas. Nechce sa nám počúvať ich sťažnosti a bedákanie, lebo sa nás to netýka, možno naopak, rozčuľuje nás to a znervózňuje. Napriek tomu, že im poskytneme požadovanú službu - naše srdce ostáva pre nich zatvorené. Čiže: otvoriť niekomu srdce je ťažšie, než otvoriť dokonca aj skromnú peňaženku. Pán Ježiš, ktorý prebýva na oltári, preukazuje nám živý a stály záujem: pozorne sa vypytuje a počúva, radí a utešuje - a keď sa to tak vezme, slúži obetou nad všetky obety. Amen.