Meditácia na 01.03.2019
Piatok 7. týždňa v Cezročnom období | Mk 10, 1-12
Ježiš odišiel do judejského kraja za Jordánom. Opäť sa k nemu zišli zástupy a on ich zasa ako zvyčajne učil. I pristúpili farizeji a pokúšali ho. Pýtali sa ho, či smie muž prepustiť manželku. On im odpovedal: „Čo vám prikázal Mojžiš?“ Oni vraveli: „Mojžiš dovolil napísať priepustný list a prepustiť.“ Ježiš im povedal: „Pre tvrdosť vášho srdca vám napísal toto prikázanie. Ale Boh ich stvoril od počiatku stvorenia ako muža a ženu. Preto muž opustí svojho otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele. A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo. Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje!“ Doma sa ho učeníci znova na to pýtali. On im povedal. „Každý, kto prepustí svoju manželku a vezme si inú, dopúšťa sa voči nej cudzoložstva. A ak ona prepustí svojho muža a vydá sa za iného, cudzoloží.“
V podstate všetko, čo dnes hovorí Pán Ježiš, sa týka lásky a vernosti. Manželstvo je svojím spôsobom dokonalou formou lásky, ktorej výrazom je spojenie duší a tela. Ale s pojmom lásky je úzko spojený pojem vernosti. Tak, ako do prirodzenosti človeka je vpísaná túžba po láske, a bez lásky sa nemôže cítiť šťastný – tak človeka obšťastňuje vernosť, a robí nešťastným nevera. Túžba po láske sa rovná túžbe po vernosti. V podmienkach manželstva je to vernosť nielen druhému človeku, ale predovšetkým vernosť Bohu (prísaha manželskej vernosti je predovšetkým prísahou zloženou samému Bohu, pred oltárom, krížom, v mene Najsvätejšej Trojice!) - a vernosť samému sebe a svojej láske, svojim ideálom a hodnotám, ktoré človek uznáva.
Každá sv. omša je neporovnateľným dôkazom Kristovej vernosti k nám. A pred oltárom sa máme zamyslieť nad našou vzájomnou vernosťou voči Bohu. Každý náš akt protivenia sa Božej vôli, každé zanedbanie povinnosti, každé previnenie voči svojmu poslaniu, každý hriech – ja aktom nevernosti. Dnes sa hovorí nie tak o vernosti Bohu, druhému človeku či svojim povinnostiam - ako o vernosti „sebe“. Zopakujme: vernosť sebe – to je vernosť tým ideálom a hodnotám, ktoré človek uznal za svoje, s ktorými sa akoby stotožňuje. Byť verný - to je, ako hovoria inakšie: zachovať si tvár. Kedysi sa spievala pieseň: Buď verný, buď verný, zachovaj si tvár - ak ju ešte máš.
