Meditácia na 02.03.2019
Sobota 7. týždňa v Cezročnom období | Mk 10, 13-16
Ježišovi prinášali deti, aby sa ich dotkol. Ale učeníci ich okrikovali. Keď to Ježiš videl, namrzený im povedal: „Nechajte deti prichádzať ku mne! Nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo. Veru, hovorím vám: Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň." Potom ich objímal, kládol na ne ruky a požehnával ich.
Úprimnosť detí ako vzor
Základné učenie o Božom detstve nám Ježiš podáva v živom obraze: Boh je našim Otcom a my sme jeho deti. Naše správanie ako kresťanov má odzrkadľovať vzťah dobrého dieťaťa k dobrému otcovi. Tento duch Božieho detstva v sebe zahŕňa povedomie lipnúcej závislosti od nášho nebeského Otca a dôveryplné zverenie sa do jeho láskavej prozreteľnosti práve tak, ako dieťa, ktoré vo všetkom dôveruje svojmu otcovi. Vzťah ďalej predpokladá pokoru, ktorou uznávame, že sami nie sme schopní nič vykonať, ako aj jednoduchosť a úprimnosť, skrze ktoré sa nebudeme chcieť robiť pred ľuďmi inými, než akí v skutočnosti sme. Stať sa dieťaťom - a pritom zostať dospelým - môže stáť veľa námahy. Kresťan, ktorý sa rozhodol žiť duchovné detstvo, praktizuje dobročinnú lásku oveľa ľahšie, lebo dieťa je tvorom, ktorý si neuchováva zášť, nevšíma si úskoky a podvody a neodváži sa klamať.
Kresťan, ako to malé dieťa, sa nerozhnevá pri urážkach,... nehľadá pomstu pri zlom zaobchádzaní. Ba čo viac, Boh od neho žiada dokonca sa za svojich nepriateľov modliť, nechať šaty i plášť tým, čo by ich od neho chceli, nastaviť aj druhé líce, ak ho niekto udrie (porov. Mt 5,40). Dieťa rýchlo zabudne na krivdy a nepripomína si ich; neprežíva skutočné súženie. Duchovné detstvo si udržuje v duši sviežu lásku, lebo jednoduchosť mu nedovolí, uchovávať si negatívne zážitky. Osvojme si jednoduchosť detí. Amen.
