Meditácia na 05.03.2019
Utorok 8. týždňa v Cezročnom období | Mk 10, 28-31
Peter začal hovoriť Ježišovi: „Pozri, my sme opustili všetko a išli sme za tebou.“ Ježiš povedal: „Veru, hovorím vám: Niet nikoho, kto by pre mňa a pre evanjelium opustil dom alebo bratov a sestry alebo matku a otca alebo deti alebo polia, aby nedostal stonásobne viac; teraz, v tomto čase, domy, bratov, sestry, matky, deti i polia, hoci s prenasledovaním, a v budúcom veku večný život. A mnohí prví budú poslednými a poslední prvými.“
Pravdivosť slov potvrdiť životom
Sv. Peter vyjadruje svoje obavy a nádej, keď akoby pripomína Pánu Ježišovi: Pozri, my sme opustili všetko a išli sme za tebou. V skutočnosti to, čo opustili apoštoli, nebolo až tak veľa; dôležitejšie bolo, že "išli sme za tebou". Kristus to naplno oceňuje a odmeňuje s imponujúcou štedrosťou: Niet nikoho, kto by pre mňa... opustil..., aby nedostal stonásobne viac; teraz... a v budúcom veku večný život. To stonásobne viac, prisľúbené už v časnom živote, môže vyvolať u niekoho pochybnosti; hoci sv. Hieronym sa to snaží vysvetliť tak, že kto pre Spasiteľa opustí materiálne veci,... dostane miesto toho duchovné, ktoré v porovnaní s materiálnymi predstavujú práve takú hodnotu, ako malý počet vo vzťahu k sto. Ale bezpochyby stonásobne viac a neporovnateľne viac je hodný prisľúbený nám večný život.
Pre dnešného konzumenta časných hodnôt spomínanie večného života sa stalo čímsi tak nepraktickým a nehodiacim sa pre život, že je to priam zahanbujúce. Avšak Kristus, keď nám sľubuje niečo v budúcom veku, ukazuje sa vlastne realistom, pretože čokoľvek by sľuboval a dal v tomto čase - nebolo by to schopné nás úplne uspokojiť, pretože všetko to je skazené prirodzenými nedostatkami, neistotou a nemá to trvácnosť. Preto tiež nielen veríme na slovo Kristovi, že je večný život, ale i pre večnosť žijeme. A nemáme dôvod, aby sme sa za túto nádej hanbili, pretože až večný život robí človeka skutočne bohatým, obdarováva ho dôstojnosťou a nádejou. Ale tiež nás zaťažuje zodpovednosťou; ale práve táto zodpovednosť za vlastný, alebo niečí večný život, vyzdvihuje nás nad všetky stvorenia. Tento večný život nemožno vyjadriť nijakými slovami. Keby sa však dal vyjadriť, tak či onak opísať, stal by sa úplnou dikciou. A nemáme dôvod, aby sme pochybovali o pravdovravnosti Krista, ktorý čokoľvek nám zjavuje a sľubuje, to aj potvrdzuje vlastným životom, smrťou a zmŕtvychvstaním. Amen.
| 
| VIERA