Meditácia na 12.03.2019
Utorok po 1. pôstnej nedeli | Mt 6, 7-15
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Keď sa modlíte, nehovorte veľa ako pohania. Myslia si, že budú vypočutí pre svoju mnohovravnosť. Nenapodobňujte ich; veď váš Otec vie, čo potrebujete, prv, ako by ste ho prosili. Vy sa budete modliť takto: Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa tvoje meno, príď tvoje kráľovstvo, buď tvoja vôľa, ako v nebi tak i na zemi. Chlieb náš každodenný daj nám dnes. A odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom. A neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás Zlého. Lebo ak vy odpustíte ľuďom ich poklesky, aj váš nebeský Otec vám odpustí. Ale ak vy neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vaše hriechy.“
Skvalitňujem svoju modlitbu?
Je moja modlitba primerane obsažná a časová? Na čo by som mal v modlitbe klásť dôraz? Ježiš pripomína: „Keď sa modlíte, nehovorte veľa “ (Mt 6,7). Modlitba patrí k pôstu. Viac sa modliť neznamená dlhšie. Pamätajme na modlitbu srdca. Modlitba nech je rozhovor s Bohom. Aj Boh nám má čo povedať. Sústredenosť myšlienok a primeraná poloha tela, umožňujú prijať vnuknutia Ducha Svätého. Pauzy ticha, mlčania umožňujú rodiť sa Božím vnuknutiam. V modlitbe majú miesto otázky, vzdychy, prosby, vďakyvzdanie, odprosenie, oslavovanie Boha.
Sv. Augustín hovorí, že „ľudská myšlienka je hlasnejšia pre Božie uši, než pre nás volanie na trhovisku.“ Modlitba “Otčenáš“ je návod, kde v stručnosti prosieb je všetko. Pri modlitbe máme myslieť aj na bratov a sestry, živých i zomrelých, potreby Cirkvi a sveta. Prehodnoťme si vzťah k modlitbe. Amen.
