Meditácia na 15.03.2019
Piatok po 1. pôstnej nedeli | Mt 5, 20-26
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Ak vaša spravodlivosť nebude väčšia ako spravodlivosť zákonníkov a farizejov, nevojdete do nebeského kráľovstva. Počuli ste, že otcom bolo povedané: ‚Nezabiješ!‘ Kto by teda zabil, pôjde pred súd. No ja vám hovorím: Pred súd pôjde každý, kto sa na svojho brata hnevá. Kto svojmu bratovi povie: ‚Hlupák,‘ pôjde pred veľradu. A kto mu povie: ‚Ty bohapustý blázon,‘ pôjde do pekelného ohňa. Keď teda prinášaš dar na oltár a tam si spomenieš, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar tam pred oltárom a choď sa najprv zmieriť so svojím bratom; až potom príď a obetuj svoj dar. Pokonaj sa včas so svojím protivníkom, kým si s ním na ceste, aby ťa protivník nevydal sudcovi a sudca strážnikovi a aby ťa neuvrhli do väzenia. Veru, hovorím ti: Nevyjdeš odtiaľ, kým nezaplatíš do ostatného haliera.“
Žiť v duchu odpustenia
Robí mi ťažkosť poprosiť o prepáčenie, odpustenie svojich blížnych od mojich chýb? Viem zabúdať, keď som odpustil? Prehlbuje sa môj život v duchu odpustenia? Ježiš pripomína: „najprv sa zmier so svojím bratom až potom príď a obetuj svoj dar“ (Mt 5,24). Najmä pri slávení Eucharistie je potrebné ísť do najintímnejšieho vzťahu s Bohom, ak chcem pre seba a svoj vzťah k blížnym získať potrebné milosti. Odložiť nechuť, zatrpknutosť, pretože zabraňujú zažiť pravé odpustenie. Vedome nesmieme žiť vo väzení svojich neochotných pocitov, ktoré nám bránia žiť s Kristom. Kto žije v duchu odpustenia, nemá putá na rukách a na srdci zámok. Ježiš chce našu slobodu, jasný pohľad očí, radostné dýchanie. Tomuto bráni, keď nežijeme odpustenie.
Každá svätá omša je chvíľa, keď sa zriekame krívd, trpkostí a odnášame si posilu, a vždy znova a znova odpustenie. Nikdy nesmieme prežiť svätú omšu v stave ťažkého hriechu. Každá svätá omša nech je inšpiráciou žiť odpustenie. Amen.
