Meditácia na 18.03.2019
Pondelok po 2. pôstnej nedeli | Lk 6, 36-38
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec! Nesúďte a nebudete súdení. Neodsudzujte a nebudete odsúdení! Odpúšťajte a odpustí sa vám. Dávajte a dajú vám: mieru dobrú, natlačenú, natrasenú, vrchovatú vám dajú do lona. Lebo akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám.“
Ťažko sa žije v napätí s pocitom neodpustenia
Určite mi dáte za pravdu, že človek, ktorý nedokáže odpustiť je istým spôsobom otrokom toho druhého. Keď nosíme v sebe neodpustenie, nevieme sa na nič sústrediť, sme nervózni, doslova nemožní. Snažíme sa vyhnúť tomu druhému a neželáme mu nič dobré. No, je to však správne? Určite nie. Preto skúsme si v tejto chvíli predstaviť človeka, ktorému nedokážeme odpustiť. Ktorého nemôžeme zniesť a ktorý, keby čokoľvek urobil, nám lezie na nervy. Predstavme si ho a žehnajme ho v duchu. Často ho v duchu žehnajme a modlime sa za neho.
Modlime sa za odpustenie. Lebo odpustenie je zázračný zmizík, ktorý spôsobí to, že sa zmaže všetko, čo sa stalo. Bolesť možno zostane, neschopnosť stretnúť človeka takisto, ale priať inému dobro, modliť sa za neho, žehnať mu, snažiť sa ho milovať - toto všetko smeruje k odpusteniu. Je veľmi smutné, keď sa v rodine rodičia s deťmi alebo súrodenci, navzájom nerozprávajú. Preto si dnes uvedomme, že len niekoľko rokov sme na tejto Zemi spolu. Možno už len pár dní a už nikdy nebudeme môcť tomu druhému povedať: „Prosím ťa, prepáč, odpusti mi.“ Preto, prosme si pri sv. omši o silu a odvahu - aby sme vždy dokázali tomu druhému odpustiť čím skôr. Amen.
| 
| 2018