Meditácia na 19.03.2019
Svätého Jozefa, ženícha Panny Márie | Lk 2, 41-51a
Ježišovi rodičia chodievali každý rok do Jeruzalema na veľkonočné sviatky. Keď mal dvanásť rokov, tiež išli, ako bývalo na sviatky zvykom. A keď sa dni slávností skončili a oni sa vracali domov, zostal chlapec Ježiš v Jeruzaleme, čo jeho rodičia nezbadali. Nazdávali sa, že je v sprievode. Prešli deň cesty a hľadali ho medzi príbuznými a známymi. No nenašli. Vrátili sa teda do Jeruzalema a tam ho hľadali. Po troch dňoch ho našli v chráme. Sedel medzi učiteľmi, počúval ich a kládol im otázky. Všetci, čo ho počuli, žasli nad jeho rozumnosťou a odpoveďami. Keď ho zazreli, stŕpli od údivu a Matka mu povedala: „Syn môj, čo si nám to urobil? Pozri, tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali!“ On im odpovedal: „Prečo ste ma hľadali? Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?“ Ale oni nepochopili slovo, ktoré im hovoril. Potom sa s nimi vrátil do Nazareta a bol im poslušný.
Jozef hľadá a vždy nájde riešenia
Jozef sa necíti byť poverený zasahovať do Božieho plánu. Verí svojej žene, že to čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Hľadá riešenie. Jozef poznáva, prijíma a slúži. Prvý z ľudí “poznáva“ Ježišovo panenské počatie, že je Božím Synom, Spasiteľom; že sa narodil vďaka Máriinmu fiat. Výzva pre nás - čítať Božie slovo a poznávať vôľu Boha, ktorú má s každým z nás. Prvý z ľudí "prijíma" Ježiša. Boha v Božom slove máme počúvať a prijímať. Prijímať máme Ježiša i vo sviatostiach, ale prijímať Boha aj v našich bratoch a sestrách. Prvý z ľudí "slúži" Ježišovi. Ticho, nenápadne, evanjelium nespomína ani jediné jeho slovo, ale je všade tam, kde ho Dieťa Ježiš potrebuje. Jozef v tichu slúži Márii a najmä Božiemu Dieťaťu Ježišovi. Má svoje miesto pri jasliach, pri obetovaní v chráme, pri vovedení Ježiša ako dospievajúceho Žida, keď ho hľadá a nájde v Jeruzaleme. Podľa tradície sv. Jozef zomrel skôr než Ježiš vystúpil ako Učiteľ z Nazareta.
Vo svetle hlbokej reflexie nad postavou svätého Jozefa je potrebné vidieť ešte niečo viac, ako hovoria len texty Písma. V dejinách spásy Jozef splnil svoje poslanie. Jeho špeciálne poslanie v Najsvätejšej rodine z Nazareta je oslovením až do konca čias. Jozef podobne ako Mária nevedel nič viac, len ako mu bolo oznámené. Verne však plní svoju úlohu. V jeho živote sa po prijatí zvestovania nediali divy, zázraky či znamenia. Zostal ako predtým mužom, ktorý sa od iných navonok ničím nelíši. Plní si v spoločnosti svoje poslanie manžela voči Márii a poslanie otca voči Ježišovi. Jozefovi právom dávame prívlastok nielen ochranca Kristov, ale aj najčistejší, najposlušnejší, najvernejší, pretože udalosti, ktoré ho v evanjeliách spomínajú, sú dôkazom toho, že si tieto a ďalšie prívlastky zaslúži. Pre nás sa stávajú výzvou nasledovať príklad svätého Jozefa v postavení muža, manžela či snúbenca. Sv. Jozef bezducho neprijíma úlohu, ktorú od neho žiada Boh. Jozef neprestáva byť slobodným človekom, podobne ako Panna Mária od zvestovania. Obaja verne plnia vôľu Božiu. Tajomstvo Božej lásky stalo sa predmetom celého jeho života. Je to výzva a memento pre každého z nás.
Modlime sa a prosme o vernosť, vytrvalosť, čestnosť k tomu, čo si od nás praje Boh. Nebojme sa aj v tichu, skromne, ale vo viere a v láske konať. Amen.
| 
| 2018