Meditácia na 23.03.2019
Sobota po 2. pôstnej nedeli | Lk 15, 1-3. 11-32
K Ježišovi sa približovali všetci mýtnici a hriešnici a počúvali ho. Farizeji a zákonníci šomrali: „Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi.“ Preto im povedal toto podobenstvo: „Istý človek mal dvoch synov. Mladší z nich povedal otcovi: ‚Otec, daj mi časť majetku, ktorá mi patrí.‘ A on im rozdelil majetok. O niekoľko dní si mladší syn všetko zobral, odcestoval do ďalekého kraja a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil. Keď všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trieť núdzu. Išiel teda a uchytil sa u istého obyvateľa tej krajiny a on ho poslal na svoje hospodárstvo svine pásť. I túžil nasýtiť sa aspoň strukmi, čo žrali svine, ale nik mu ich nedával. Vstúpil teda do seba a povedal si: ‚Koľko nádenníkov u môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu. Vstanem, pôjdem k svojmu otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov.‘ I vstal a šiel k svojmu otcovi. Ešte bol ďaleko, keď ho zazrel jeho otec, a bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho. Syn mu povedal: ‚Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom.‘ Ale otec povedal svojim sluhom: ‚Rýchlo prineste najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy! Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho. Jedzme a veselo hodujme, lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.‘ A začali hodovať. Jeho starší syn bol práve na poli. Keď sa vracal a približoval sa k domu, počul hudbu a tanec. Zavolal si jedného zo sluhov a pýtal sa, čo sa deje. Ten mu povedal: ‚Prišiel tvoj brat a tvoj otec zabil vykŕmené teľa, lebo sa mu vrátil zdravý.‘ On sa však nahneval a nechcel vojsť. Vyšiel teda otec a začal ho prosiť. Ale on odpovedal otcovi: ‚Už toľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi. No keď prišiel tento tvoj syn, čo ti prehýril majetok s neviestkami, pre neho si zabil vykŕmené teľa.‘ On mu na to povedal: ‚Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo ja mám, je tvoje. Ale patrilo sa hodovať a radovať sa, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.‘“
Otec odpúšťa
Často sa svojvoľne púšťame akoby do sveta. Vzďaľujeme sa od nášho Otca. Niekedy zájdeme až tak ďaleko, že nemôžeme dlho nájsť spiatočnú cestu. A nielen to, ale aj zabudneme na toho, od ktorého sme sa vzdialili. Doslova zabudneme jeho meno. Klamne sa, cítime dobre, nič nám nechýba a nikoho v úvodzovkách `nepotrebujeme`. Ale, ako dlho to dokážeme? Ako dlho je človek schopný vydržať byť vzdialený od tých, ktorí ho majú radi? Preto sa nás dnes všetkých Ježiš pýta: ako dlho to ešte vydržíš bez náručia svojho Otca, ktorý je na nebesiach? Niekto to vydrží dlho, iný krátko. Niektorí sa čo najskôr ponáhľajú naspäť do domu svojho Otca, iní na to ani nepomyslia a ďalší sa k nemu vrátiť nestihnú, lebo zomrú skôr, ako sa pre to rozhodli. Možno sa to týka nás, možno aj našich blízkych, súrodencov, rodičov, deti. Neodsudzujme ich za to, ale modlime sa a vyprosujme pre nich veľké Božie milosrdenstvo. Milosrdenstvo odpúšťajúceho a láskavého Otca.
Otče, pomôž všetkým márnotratným synom a dcéram nájsť cestu k tebe. Amen.
| 
| 2018