Meditácia na 26.03.2019
Utorok po 3. pôstnej nedeli | Mt 18, 21-35
Peter pristúpil k Ježišovi a povedal mu: „Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší? Azda sedem ráz?“ Ježiš mu odpovedal: „Hovorím ti: Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz. Preto sa nebeské kráľovstvo podobá kráľovi, ktorý sa rozhodol vyúčtovať so svojimi sluhami. Keď začal účtovať, priviedli mu jedného, ktorý bol dlžen desaťtisíc talentov. Ale pretože nemal skadiaľ vrátiť, pán rozkázal predať jeho aj jeho ženu aj deti i všetko, čo mal, a dlh splatiť. Vtedy mu sluha padol k nohám a na kolenách ho prosil: ‚Pozhovej mi a všetko ti vrátim.‘ A pán sa nad sluhom zľutoval, prepustil ho a odpustil mu aj dlžobu. No len čo ten sluha vyšiel, stretol sa so svojím spolusluhom, ktorý mu dlhoval sto denárov. Chytil ho pod krk a kričal: ‚Vráť, čo mi dlhuješ!‘ Jeho spolusluha mu padol k nohám a prosil ho: ‚Pozhovej mi a dlžobu ti splatím.‘ On však nechcel, ale odišiel a vrhol ho do žalára, kým dlh nesplatí. Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, veľmi sa zarmútili. Išli a rozpovedali svojmu pánovi všetko, čo sa stalo. A tak si ho pán predvolal a povedal mu: ‚Zlý sluha, ja som ti odpustil celú dlžobu, pretože si ma prosil. Nemal si sa teda aj ty zľutovať nad svojím spolusluhom, ako som sa ja zľutoval nad tebou?‘ A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi.“
Odpustiť či neodpustiť?
Mám skúsenosť, že mi nebolo odpustené? Aký prístup mám k sviatosti zmierenia? Prečo asi človek pohŕda s odpustením či už od Boha alebo k blížnym? Peter sa pýta Ježiša: „Koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší? Azda sedem ráz“ (Mt 18,21)? Čas pôstu pripomína nadobudnúť si čo najlepší vzťah k odpusteniu. Sviatosť zmierenia je akt, kde Boh vo chvíli rozhrešenia hovorí: Ja som ti odpustil celú dlžobu. Boh si oveľa viac praje nám odpustiť, než my o to odpustenie žiadame.
Kto chce, aby jemu Boh odpustil, nesmie zapochybovať a musí odpustiť každému. Čas nášho zmierovania sa s Bohom, musí byť tiež časom zmierovania sa s blížnymi. Odpustenie chápeme nie ako formalitu, ale ako skutočný božský akt. Ľudskou vecou je zhrešiť, ale božskou vecou je odpustiť. Vďaka odpusteniu človek sa najviac pripodobňuje Bohu. Odpustenie koná premenu zla v dobro.
Venujme istý čas tomuto zamysleniu a pod krížom sa poďakujme za dar odpustenia.
