Meditácia na 27.03.2019
Streda po 3. pôstnej nedeli | Mt 5, 17-19
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť. Veru, hovorím vám: Kým sa nepominie nebo a zem, nepominie sa ani jediné písmeno, ani jediná čiarka zo Zákona, kým sa všetko nesplní. Kto by teda zrušil jediné z týchto prikázaní, čo aj najmenšie, a tak by učil ľudí, bude v nebeskom kráľovstve najmenší. Ale kto ich zachová a tak bude aj učiť, ten bude v nebeskom kráľovstve veľký.“
Nie zrušiť, ale naplniť
Aký mám vzťah k prikázaniam? Nemám tendenciu niektorý príkaz podceniť? Čo by som mal zmeniť vo vzťahu k prikázaniam? Ježišove slová sú časové stále, aby sme si uvedomovali hodnotu Dekalógu, ktorý je a bude stále platný. Každý príkaz nemožno podceniť. Vernosť k prikázaniam sa prejavuje v našom živote. Nielen ich viac poznať, rozumieť im, ale i plne zachovávať. Celý rozsah prikázaní je každému človeku potrebné hľadať a napĺňať v živote. Božie príkazy nemôže meniť či upravovať človek. Nemožno si v príkazoch preberať. Ako kňaz nebudem len ľudí učiť ich zachovávať, ale sám už dnes musím ukázať svoju vernosť Bohu, že verne zachovávam nielen Božie, ale i cirkevné prikázania a všetko, k čomu ma zaväzuje veriť a konať Učiteľský úrad Cirkvi.
S bolesťou pozorujeme, ako dnešný svet (a ide tu o ten svet vzdialený od Božích zásad) by sa chcel v mene údajnej „slobody" a „dôstojnosti" oslobodiť z pút Božích prikázaní. Priamo sa odmietajú alebo rušia tieto prikázania: alebo na základe parlamentných schválení (ako zákony pripúšťajúce potrat či eutanáziu) - alebo sa ignorujú tieto posvätné zákony ich praktickým podceňovaním a porušovaním. Ak aj nie je odvaha otvorene ich odmietnuť - tak sa hľadá ich nejaká slobodnejšia interpretácia, že akoby áno, ale však „za určitých podmienok", „v určitých situáciách", „nemožno byť fanatikom", „nemožno sa stavať proti životu", „proti prírode" atď. Rado sa tiež nahradzuje výraz „prikázania" slovom „pokyny" alebo „odporúčania" (žiadne pokyny, ale jasné príkazy!). Pán Ježiš, ako počujeme, vylučuje takéto manipulácie: Kým sa nepominie nebo i zem, nepominie sa ani jediné písmeno, ani jediná čiarka zo Zákona.
Pán Ježiš napráva falošné mienky, akoby prikázania popierali dôstojnosť slobodného človeka. Človek ostáva slobodný, veď môže zachovať prikázanie - alebo ho porušiť. Ale poslušnosť prikázaniam vyvyšuje človeka do skutočnej veľkosti, ako to jasne počujeme: Kto ich zachová,... ten bude v nebeskom kráľovstve veľký. Jeho veľkosť vyplýva zo zjednotenia s Bohom a Božou vôľou. Kto zachováva prikázania - chce to isté, čo si praje Boh - a plní to, čo Boh chce skrze neho plniť; zjednotenie vôle je oveľa ťažšie a dokonalejšie, než zjednotenie mysle a srdca. Takéto zjednotenie plní rozhodujúcu rolu pri formovaní človeka, čo najdokonalejšieho, stvoreného nielen Bohom - ale tiež podľa Boha pre Boha. Človek, ktorý plní Božiu vôľu, a teda i Božie diela - zakladá svoju silnú pozíciu v nebeskom kráľovstve.
